Odbory budú bojovať za vyššie mzdy

Odborári budú viac tlačiť na zvyšovanie miezd. Tvrdí viceprezident Konfederácie odborových zväzov Eugen Škultéty. Umožňuje to upravený zákon o trojstranných konzultáciách, predtým o tripartite. Ten dovoľuje rozšíriť platnosť kolektívnych zmlúv dohodnutých v odvetviach i na podniky, ktoré sa na vyjednávaní nezúčastnili. Rozšírenie platnosti však musí navrhnúť odborová organizácia alebo odvetvový zväz a komisia, ktorá existuje pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ho musí odporučiť.
Škultéty hovorí, že vstup do eurozóny je jedna vec, druhá sú priemerné mzdy, ktoré sú nižšie ako v Európskej únii. Odbory sa teda budú podľa neho usilovať, aby mzdy rástli "aspoň tak ako inflácia". Tento rok sa tak pravdepodobne stane. O inflačné znehodnotenie očistená mzda by mala rásť približne o 4,5 percenta, inflácia by podľa odhadov niektorých bánk nemala presiahnuť dve percentá.
Nechcú bankrot podnikov
Odbory tvrdia, že možnosť určovať zvýšenie platov a iné oblasti sociálnej politiky podnikov, ktoré neuzatvoria kolektívnu zmluvu, neohrozia ich existenciu ani nezvýšia nezamestnanosť. "Nie je naším cieľom privádzať podniky do bankrotov. Za obdobie rokov 1991 až 2003, keď to bolo možné tiež, neskrachovala ani jedna firma, pretože by musela plniť kolektívne zmluvy," hovorí ďalší viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Tvrdí, že rovnakú možnosť majú i vo väčšine európskych krajín. Riaditeľ nadácie F. H. Hayeka s ním však nesúhlasí. Nedisponuje síce najnovšími údajmi, v roku 2001 to bolo možné len v piatich krajinách z 15 krajín Európskej únie. Mojš obhajuje, že kolektívne zmluvy sú dojednané na podmienky najslabších podnikov, ktoré ich uzatvárajú. Lepšie podmienky si podľa neho môžu dojednať väčšie podniky so svojou odborovou organizáciou. Zmluvy by tak podľa Mojša firmy nemali ohroziť.
Dva pohľady na Zákonník práce
Odborári ďalej tvrdia, že hrozbou nie je ani pripravovaná zmena Zákonníka práce. Nespôsobí podľa nich znepružnenie trhu práce ani krach podnikov. Zamestnávatelia však majú iný názor. "Navrhované zmeny sú podľa nás v rozpore s princípmi sociálneho dialógu, pretože v tomto prípade nejde o dialóg, ale o diktát sociálnych partnerov," povedal pre HN tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Milan Hošťák. Odbory chcú, aby zamestnanec prepustený z dôvodu organizačných zmien dostal aj odstupné. Má sa tým kompenzovať strata zamestnania, ktorú nemohol ovplyvniť. Ďalej chcú zamedziť práci v podnikoch prostredníctvom živností. 60-tisíc pracovníkov v stavebníctve je podľa Mojša z prinútenia zamestnaných touto formou. Nesúhlasia s návrhom opäť zaviesť možnosť pracovať prostredníctvom dohody o pracovnej činnosti. Budú sa podľa nich zneužívať, tak, ako keď platili pred rokom 2003. Odborové organizácie sú ochotné spustiť zo svojich požiadaviek pri obmedzí pracovného času a nadčasov. Návrh zvýhodňuje postavenie odborov a rozširuje ich právomoci. Mali by sa napríklad podieľať na rozhodovali o deľbe pracovného času alebo pracovných normách.