Štátny dopravca nemá za sebou dobré dni. Vzniklo niekoľko incidentov, roztrhla sa vlaková súprava, horeli rušne. Nestávali sa takéto incidenty predtým alebo sa o nich len tak veľa nehovorilo?
Stávalo sa to, stáva sa to a aj sa to bude stávať. Aj za môjho pôsobenia ako generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko. Cestoval som do Banskej Bystrice autom súbežne so železnicou a na zastávke Banská Bystrica mesto som uvidel horiaci motorový rušeň. Šiel som sa tam pozrieť, boli tam hasiči, v podstate už bolo na konci zásahu. Pýtal som sa vtedy na príčinu a povedali mi, že príčinou bola prasknutá palivová trubka. K takýmto situáciám dochádza. Nehovorím, že často, ale do roka možno aj niekoľkokrát. Záleží na tom, prečo sa tieto situácie stávajú, ako sa zvládajú a ako sa im dá zabrániť.
Nebolo to v týchto dňoch však naozaj extrémne? Tri zhorené rušne v priebehu štyroch dní – to asi nebola bežná situácia.
Je to taký zákon schválnosti. Bolo by dobre vidieť do týchto troch prípadov trochu hlbšie a určila sa príčina.
Čo sa podľa vás stalo? Bol dôvodom vek rušňov? Niektoré z nich majú aj 50 rokov.
Áno, je to možné. Vek sa mohol podpísať. Určitý vplyv má aj údržba. Treba povedať, že posledný prípad, ktorý sa stal (horiaci rušeň pri Šali 19. septembra, pozn. red.), mal veľký rozsah, pretože požiar mal z...
Zostáva vám 85% na dočítanie.