Plánovaná zmena v kolektívnom vyjednávaní nemusí znamenať to, čo si od nej vládna koalícia sľubuje: znižovanie regionálnych rozdielov. Ak je dnes rozdiel v plate medzi západom a východom napríklad tri tisícky korún, potrebujú zaostávajúce regióny "rásť svojím tempom". Prípadná snaha prinútiť niekoho prispôsobovať sa kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa tak môže pôsobiť kontraproduktívne.
Niekto na to nemá
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec návrh označil za zlý. Podľa neho sa firma nemôže riadiť pokynom niekoho, kto ju nezastupuje. "Nedá sa predsa diktovať, o koľko majú rásť platy. Teraz nám klesla cena za ošípané, takže by sme mali skôr ubrať," dodal Oravec.
Podľa predsedu Zväzu priemyslu Štefana Lednára by umelým zvyšovaním platov v podnikoch, ktoré na to nemajú, mohlo dôjsť k prepúšťaniu zamestnancov. "Výsledkom môže byť zásadné zníženie konkurencieschopnosti a zhoršenie podnikateľského prostredia. Je predsa lepšie mať menej zdravých rýb, ako prekŕmiť rybník," dodal Lednár.
Príkladom regionálnych rozdielov v platoch sú mzdy vodičov v podnikoch SAD. Zatiaľ čo v Bratislave, Trnave či Trenčíne sa zarába okolo 18-tisíc korún, v chudobnejších regiónoch ako Michalovce či Humenné je to len 14-tisíc. Ak by platy rástli centrálne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, rozdiel by sa prehlboval. Prinútiť správať sa podľa takejto zmluvy by malo zmysel iba pre tie podniky, ktoré na rast platov majú peniaze, ale navrhujú ho ešte nižší, než je v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa
Brzda konkurencieschopnosti
S návrhom poslankyne Smeru-SD Jany Vaľovej nesúhlasia ani analytici. "Podniky sú konkurenti, čo si môže dovoliť jeden, si nemusí druhý. Dôsledkom môže byť krach alebo prepúšťanie zamestnancov," povedal Robert Prega z Tatra banky, ktorý vidí isté riziká aj v raste inflácie. "Ak by sa však rast miezd nastavil na nižšiu úroveň než inflácia, mohlo by to mať aj pozitívny účinok," dodal Prega. Negatívny názor na novelu zastáva aj analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Centrálne zásahy do výšky platov by popierali princípy trhovej ekonomiky.
Niektorí sú za
Vyjednávač Zväzu strojárov Juraj Borguľa, ale s návrhom súhlasí. Možnosť vnútiť niektorým podnikom sociálnu politiku zlepší podľa neho konkurenciu. "Podniky, ktoré majú dojednané kolektívne zmluvy majú približne o osem percent vyššie náklady ako podniky, kde nie sú," tvrdí. Konkurenti bez kolektívnych zmlúv sú tak podľa neho zvýhodnení. Dodáva, že v kolektívnych zmluvách je možné dohodnúť rozdielne podmienky podľa rôznych regiónov, alebo podľa iných kritérií.
Odstraňovať týmto spôsobom regionálne rozdiely je ale aj podľa neho absurdné. "Podniky s vysokým podielom mzdových nákladov na celkových nákladoch, by po nútenom zvýšení miezd, odišli veľmi rýchlo do krajín s lacnejšou pracovnou silou," hovorí. Ide najmä o elektrotechnický alebo textilný priemysel. V hutníckom priemysle, ale naopak mzda tvorí len časť nákladov, nie je preto na jej zmenu tak citlivý. Odchodu navyše bráni ťažká technológia, ktorá sa len ťažko sťahuje.
Čo može priniesť novela zákona:
- prepúštanie zamestnancov
- zníženie/zvýšenie konkurencieschopnosti
- zhoršenie podnikateľského prostredia
- popieranie princípu trhovej ekonomiky
- hľadanie lacnejšej pracovnej sily