Európska únia na svojom piatkovom summite schválila kľúčovú dohodu, ktorá by mala znížiť emisie skleníkových plynov, podporiť alternatívne zdroje, biopalivá a zefektívniť energetickú spotrebu.
Slováci sú spokojní
Najväčší pohyb v Bruseli nastal pri diskusii o obnoviteľných zdrojoch. Pôvodne únia plánovala stanoviť pre každú krajinu 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe elektriny, proti čomu sa však postavili najmä nové krajiny únie. Bývalé socialistické štáty protestovali, že ich ekonomické možnosti, ako aj geografia to neumožnia splniť. Napríklad Česi tvrdia, že kvôli svojej geografickej polohe nemôžu v budúcnosti dosiahnuť viac ako osempercentný podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektriny.
Na Slovensku sú to teraz tri až štyri percentá a podľa premiéra Roberta Fica sme schopní tento podiel do roku 2020 zvýšiť maximálne na 12 až 13 percent. Brusel preto súhlasil, že 20 percent bude záväzných pre úniu ako celok, a nie pre jednotlivé štáty.
"Text zodpovedá našim predstavám," zhodnotil pre agentúru SITA toto rozhodnutie Fico. "Pre nás by to bolo nesplniteľné, ale k 20 percentám sa hlásime. Zároveň nám však zostáva priestor na rokovania o tom, ako presne to bude platiť pre Slovensko," dodal.
Cesta pre jadro je otvorená
Stredoeurópske krajiny ako Česko, Slovensko, ale aj Poľsko tlačili na Brusel, aby medzi ekologické zdroje započítal aj jadrovú energiu. Proti tomu sa ostro postavilo najmä Rakúsko známe výhradami k jadrovým elektrárňam v Česku a na Slovensku, ale aj Írsko, Dánsko a Nemecko. Kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že jadrová energia medzi obnoviteľné zdroje nepatrí a podľa ČTK Stredoeurópanom poradila, aby problém riešili vyšším využívaním biomasy. Odporcovia poukazujú najmä na to, že problémom budúcnosti bude jadrový odpad, ktorý ešte, naopak, ekologickú záťaž zvýši.
Za jadro však silne lobovalo Francúzsko, ktoré z neho získava až 80 percent produkcie elektriny. Nemecko nakoniec tlaku ustúpilo a do textu zapracovalo pre zástancov jadra výhodný text, že "jadrová energia sa môže podieľať na znížení emisií CO2 v ovzduší a na podpore energetickej bezpečnosti". Podľa Fica tak teraz nič nebráni ďalšiemu rozvoju a výstavbe nových jadrových elektrární.
Slovensko a Česko zároveň navrhli na svojom území umiestniť jadrové fórum, ktoré zatiaľ Európe chýba. Existujú už fóra pre plynárenstvo, elektrinu aj obnoviteľné zdroje, jadrové však ešte nie. Inštitúciu, ktorá by združovala expertov na túto energiu z celej Európy, by radi videli v Prahe aj v Bratislave.
Tlak na Američanov
Okrem obnoviteľných zdrojov bolo ďalším kľúčovým bodom dohody zníženie emisií skleníkových plynov. Aj tu sa dohodli, že do roku 2020 obmedzí únia produkciu o 20 percent oproti hodnotám CO2 z roku 1990 s tým, že číslo sa zvýši na 30 percent, ak sa k plánu pripoja ďalšie veľké priemyselné krajiny ako USA, Rusko, Čína či India. Európska únia verí, že iba takáto masívna medzinárodná akcia zabráni každoročnému zvyšovaniu priemernej teploty na Zemi o vyše dva stupne.
"Európa produkuje v tomto období okolo 15 percent CO2," povedala pre CNN Merkelová. "Problém klimatických zmien sama vyriešiť jednoducho nedokáže."
Nemecko, ktoré je predsedajúcou krajinou únie, chce preto na júnový summit G8 pozvať do svojho baltského letoviska Heiligendamm zástupcov aj z Brazílie, Číny, Mexika, Indie a Južnej Afriky. Verí, že tu sa mu podarí vytvoriť základ pre veľkú medzinárodnú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov vo svete.
Priemysel sa obáva
Ťažko odhadnúť, či spokojní s diplomatickým rozhodnutím EÚ budú priemyselníci. Ešte pred summitom zástupcovia drevospracujúceho, papierenského, potravinárskeho, nábytkárskeho a chemického priemyslu požiadali EÚ, aby neprijala záväzný plán na 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov a na 10-percentný podiel biopalív na celkovom objeme palív v automobiloch. Aj ten nakoniec únia prijala. Ako informoval Reuters, priemyselníci sa obávajú, že záväzné limity "môžu pri takom úzkoprsom sústredení sa len na obnoviteľné zdroje a biopalivá spôsobiť rast cien niektorých surovín, čo skomplikuje niektorým sektorom prístup k surovinám a zhorší podmienky na voľnú súťaž na trhu." Už teraz vzrástli ceny obilnín a rastlinného oleja v dôsledku pestovania čoraz väčšieho množstva plodín na ekologické účely namiesto na potraviny.
Kľúčové dohody EÚ:
1. znížiť do roku 2020 v únii emisie CO2 minimálne o 20 percent, pričom Brusel plánuje zníženie až o 30 percent v prípade, že sa k tomuto programu prihlásia aj krajiny ako USA, Rusko, Čína a India
2. do roku 2020 by sa mala efektívnejším využitím znížiť spotreba elektrickej energie o 20 percent, čo by mala zabezpečiť aj postupná výmena žiaroviek za úspornejšie v úradoch, na uliciach a v domoch po celej únii
3. do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na produkcii elektrickej energie na 20 percent
4. biopalivá by mali do roku 2020 tvoriť minimálne 10 percent palív (benzín, nafta) v autách