Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý parlament schválil ešte v roku 2011 počítal aj s opatrením o výdavkových stropoch.
Vláda by tak nemohla len tak porozdávať príjmy nazvyš a jednotlivé ministerstvá by mali záväzné limity výdavkov.
Prešlo však už sedem rokov a toto opatrenie sa stále nezrealizovalo a vyzerá to tak, že sa ani tak skoro nezrealizuje.
Minister financií Peter Kažimír totiž dnes na tlačovej konferencii predstavil štúdiu a návrh z dielne Inštitútu finančnej politiky na túto tému, záväzné rozhodnutie však už nechá na budúcu vládu.
„Do volieb v roku 2020 zostáva jeden kalendárny rok s celou tou kapacitou na tvorbu tej legislatívy a nie sme v stave, aby sme prijali zákon, ktorý by bol otestovaný,“ uviedol.
Zároveň ale podčiarkol, že analýzou chce začať verejnú diskusiu na túto tému. V nasledujúcom období sa ministerstvo financií pripraví na to, aby mohlo podľa navrhovaného modelu fungovať. No a keď budúca vláda bude chcieť, môže ho využiť.
Ešte v roku 2016 pritom vyhlásil, že výdavkové stropy by podporil iba ak by sa zároveň zrušila alebo aspoň pozmenila dlhová brzda. Aj dnes zopakoval, že ak by bol v budúcej vláde, na tejto podmienke by trval.
V tom istom roku, keď prebiehali debaty o tom, že dlhová brzda by mala byť zrušená, vydal ekonóm a člen Rozpočtovej rady Ľudovít Ódor štúdiu práve o výdavkových stropoch.
Upozorňoval na to, že dlhová brzda bola zle pochopená a hlavným nástrojom na kontrolovanie výdavkov by mali byť práve výdavkové stropy. „Dlhovú brzdu si treba predstaviť ako kladivo, teda hrubý nástroj, a výdavkové stropy ako skrutkovač, teda jemné ladenie rozpočtu,“ uviedol.