Reforma naplnila len časť očakávaní

Dva roky po reforme hodnotí ministerstvo financií fungovanie nového systému verejných financií veľmi pozitívne. Podľa ministra financií Ivana Mikloša reforma priniesla poriadok a transparentnosť v peňažných tokoch. S názormi šéfa rezortu financií však nesúhlasia niektorí analytici. Poukazujú na to, že prínosy reformy sa zatiaľ dajú zmerať len veľmi ťažko.
Ministerstvo financií za najdôležitejšie úspechy považuje prechod na viacročné a programové rozpočtovanie. "Trojročný rozpočet poskytuje podstatne lepšie informácie jednotlivým verejným organizáciám, umožňuje im kvalitnejšie plánovanie a tým aj efektívnejšie používanie verejných peňazí," povedal Mikloš. Zároveň podľa neho poskytuje verejnosti vrátane ekonómov a finančných analytikov jasné informácie o strednodobých zámeroch hospodárskej politiky.
K ďalším pozitívnym výsledkom rezort financií zaradil zriadenie systému štátnej pokladnice a agentúry pre riadenie dlhu, fiškálnu decentralizáciu a zavedenie jednotnej európskej metodiky vykazovania verejných financií ESA95. Vďaka prvým dvom sa znížili náklady na štátny dlh. Na zlepšenom hospodárení štátu sa podľa ministra financií odzrkadlilo aj poskytovanie záruk a používanie príjmov z privatizácie.
Aj predstavitelia samosprávy hodnotia reformu pozitívne. "Decentralizácia im posilnila kompetencie a zodpovednosť," tvrdí hovorkyňa Združenia miest a obcí na Slovensku Oľga Gáfriková. Rovnako pozitívne mestá a obce vnímajú aj zjednotenie siedmich druhov príjmov samospráv na konci minulého roku, ktoré nahradila jedna daň z príjmu fyzických osôb. "Presné finančné dosahy však budeme vedieť vyčísliť až na jeseň tohto roka," dodala Gáfriková.
Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál hovorí, že výsledky tejto reformy sú veľmi ťažko merateľné, keďže sa obyvateľstva týkajú len nepriamo. "Reštrukturalizácia verejných financií mala priniesť vyššie peňažné úspory a zníženie celkového počtu úradníkov v štátnej a vo verejnej správe. Mala sa znížiť aj miera prerozdeľovania," vysvetlil Šmál. A to sa zatiaľ nestalo.
Ministerstvo očakáva, že do konca volebného obdobia by mal podiel verejných financií na hrubom domácom produkte klesnúť o štyri percentá, zo 42 precent v roku 2002 na budúcoročných 38 percent.