Potrvá tri roky, kým bude Bratislava chránená proti veľkej, takzvanej tisícročnej vode v Dunaji. Súčasné protipovodňové opatrenia čaká totiž rozsiahla modernizácia. Pri obci Sap, neďaleko Vodného diela Gabčíkovo, začali včera stavbári a vodohospodári upravovať hrádze. Potom zdokonalia protipovodňovú ochranu samotnej Bratislavy. "Takúto rozsiahlu protipovodňovú stavbu sme od roku 1989 na Slovensku nerealizovali," zdôrazňuje Marián Supek z ministerstva životného prostredia. Jej generálnym dodávateľom je spoločnosť Váhostav. Projekt, ktorý financuje hlavne Európska únia, si vyžiada okolo jednej miliardy korún. Dokončený bude v polovici roku 2010.
Bratislava chráni aj Žitný ostrov
Keď v auguste 2002 kulminoval Dunaj v Bratislave na 991 centimetroch, veľa nechýbalo a voda by bola zaliala časť centra mesta, niektoré ďalšie lokality a následne možno aj Žitný ostrov. "Žiadna voda, ktorá by sa vyliala v meste, nemá sa ako vrátiť do Dunaja. Tiekla by k Malému Dunaju a na Kolárovo. Zastavila by sa až na pravostrannej hrádzi rieky Váh," povedal pred dvoma rokmi pre HN Peter Minárik zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Ak by sa to stalo, situácia by sa podobala záplavám, ktoré postihli južné Slovensko v roku 1965. Vtedy sa pri obcí Číčov pretrhla hrádza.
Začína sa pri Sape
Neďaleko Vodného diela Gabčíkovo vodohospodári a stavbári upravia na ôsmich kilometroch technický stav hrádzí. "Urobia podzemné tesniace steny a fóliami utesnia svahy hrádzí. Tým sa obmedzia priesaky vody do vnútrozemia," informuje Minárik. Keďže Maďarsko nedodržalo zmluvu o výstavbe Sústavy vodných diel na Dunaji a nepostavilo priehradu v Nagymarosi, "týmito opatreniami musí Slovensko eliminovať na Žitnom ostrove hrozbu povodní", odôvodňuje Supek práce pri Sape.
Starý múrik nahradí nový
Na jeseň sa začne so zlepšovaním protipovodňových systémov priamo v Bratislave. Najprv na pravej -- petržalskej strane Dunaja -- a potom aj na nábreží v centre mesta. "Do troch rokov sa zabezpečí aj ochrana mestských častí Devínska Nová Ves a Devín," dodáva Supek. Počas rekonštrukcie ľavostranného nábrežia odstránia starý, Bratislavčanom dôverne známy dunajský múrik. Nahradí ho nový, odolnejší. Pod ním bude hlboká tesniaca stena. "Umožní to odstrániť šikmé brehové opevnenie a vytvoriť promenádu," vysvetľuje Minárik. Pod Bratislavou sa tento rok ukončí aj rozširovanie koryta Dunaja, čím sa zvýši jeho prietok a v zime sa budú lepšie likvidovať ľadové bariéry.
Hlasy vodohospodárov vláda "nepočuje"
Tak ako Dzurindova vláda, ani Ficova nemá na protipovodňové opatrenia dostatok peňazí. V tomto roku nedá zo štátneho rozpočtu ani korunu. "Stále na to upozorňujeme. Kvôli tomu, aby sa takáto situácia neopakovala pri zostavovaní rozpočtu na rok 2008," povedal pre HN generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Peter Nemčok. Vodohospodári pripravili nový celoslovenský program protipovodňovej ochrany na roky 2007 až 2010. Predpokladajú, že si vyžiada vyše osem miliárd korún. Z toho 2,7 miliardy by mal dať štát. Ten sa však k tomu nehlási. A čo vláda? Bude o tom rokovať? -- pýtame sa Nemčoka. "Tvári sa, že to nepočuje," dodal.
História povodní na Dunaji v Bratislave
Vodný stav (cm) Dátum
991 16. 08. 2002
984 15. 07. 1954
970 19. 09. 1899
940 04. 08 1897
924 14. 03. 1947*
917 16. 06. 1965
912 07. 03. 1956*
888 05. 07. 1975
886 17. 02. 1923*
882 12. 09. 1920
859 06. 08. 1991
872 24. 03. 2002
822 05. 03. 1940*
807 09. 07. 1997
806 17. 08. 1959
805 06. 06. 1940
* Ľadová povodeň -- vzniká náhlym vzdutím hladiny ľadovým zátarasom.
Zdroj: Slovenský vodohospodársky podnik