Personál obchodov zaostáva

Radoví pracovníci obchodov sa sťažujú na nízke mzdy. Myslíte si, že oprávnene?
-- Pracovať v obchode nie je povinnosť, ale dobrovoľný záväzok zamestnancov. Ak sa im tam nepáči, môžu ísť do iného sektora. Mzdy v obchodoch však rastú. Percentuálne viac ako je inflácia. Problémom je nízka východisková základňa platov, takže sú stále podpriemerné.
Za bývalého režimu si mnohí mysleli, že keď padne, zmení sa aj postoj predavačov k zákazníkovi. Zlepšil sa?
-- Náš personál zaostáva za pracovníkmi obchodu v štátoch vyspelej Európy. U nás sa s obchodom jeho zamestnanci nezžili. Často ho považujú len za nevyhnutné existenčné východisko. Ak budú v nich robiť ľudia, ktorí si túto profesiu zvolia za životnú náplň, tak sa začnú aj lepšie správať.
Možno je to aj tým, že jedenásť- až dvanásťtisíc hrubého mesačne ich nemotivuje.
-- Ak zamestnanec takúto prácu prijal, musí si uvedomiť, že viac tak skoro nedostane. Chcem sa však zastať aj pracovníkov predajní. U nás sú na tovare často poškodené čiarové kódy. Pokladník má potom sťaženú prácu. V zahraničí viac dbajú na kvalitu kódov, čím zákazníka pri pokladnici rýchlejšie vybavia.
V diskontných predajniach sú pracovníci v pokladnici, ale aj upratujú a dávajú tovar do regálov. Nie je to na nich veľa?
-- Viem, že zamestnanci z pokladničných zón sa sťažujú na príliš rýchle tempo, ale tak je to aj inde v Európe. Obchodné reťazce sú medzinárodné spoločnosti a určite od nich nežiadajú vyššie tempo ako vo svojich obchodoch v zahraničí. Tamojším pokladníčkam sa však naše nedokážu vyrovnať. U nás sú o tretinu pomalšie.