Patríte medzi popredných bojovníkov proti klasickým cigaretám, pomocou právnych opatrení pomáhate znižovať ich spotrebu. V čom spočíva vaša stratégia?
Je preukázané, že samotné zvyšovanie ceny cigariet nemá v praxi želaný dosah na správanie zákazníka a znižovanie dopytu. Keď cigarety len zdražíme, ešte to neznamená, že prinútime ľudí, aby ich prestali fajčiť. Iba tým zvýšime záujem o pašované cigarety či tabak. Takže tým vôbec nepomôžeme zlepšiť verejné zdravie obyvateľstva. Naopak, bude to mať negatívny vplyv na štatistiky trestných činov.
Čo by teda v boji proti cigaretám pomohlo viac?
Musíme byť kreatívnejší a používať aj iné metódy. Samozrejme, môžeme zvýšiť ceny niektorých produktov, avšak zároveň musíme ponúknuť iné alternatívy, ktoré budú oveľa lacnejšie. Práve s týmto prístupom sme boli úspešní v mnohých krajinách.
Môžete byť konkrétnejší, ako tento prístup funguje?
Máme širokú škálu tabakových produktov s výrazne rozdielnymi zdravotnými rizikami. A ja som presvedčený, že by sme tieto produkty mali zdaňovať na základe rizík, ktoré predstavujú pre zdravie. To znamená, že čím nebezpečnejšie sú produkty, ako napríklad klasické cigarety, tým vyššia by na ne mala byť daň. A naopak, produkty s najnižšími rizikami by mali mať významne nižšiu daň, dokonca možno nulovú. Do tejto skupiny patria napríklad vaporizéry či niektoré typy žuvacieho tabaku ako švédsky snus. Cieľom tejto stratégie je pomocou nižšej ceny povzbudiť podľa možnosti čo najviac ľudí, aby od cigariet prešli k niečomu oveľa bezpečnejšiemu. Bližšie sme tento postup opísali s kolegami v odborných časopisoch.
Ste profesorom práva na univerzite v kanadskej Ottawe. Je Kanada lídrom v boji proti tabakovým výrobkom?
Kanada nepochybne patrila medzi lídrov, avšak bolo to ešte v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Boli sme prvou krajinou, ktorá zakázala fajčenie v lietadlách. Medzi prvými sme zaviedli zákaz fajčenia vo verejných priestoroch, zakázali sme tiež reklamy na cigarety. Kanada takisto ako prvá zaviedla povinnosť zobrazovať grafické zdravotné varovania na krabičkách cigariet. V súčasnosti však už za zvyškom vyspelého sveta zaostávame. Nedokázali sme urobiť veci, ktoré bolo potrebné urobiť.
Čo ste v Kanade nezvládli?
Neboli sme napríklad schopní dohodnúť sa na tvrdšej regulácii niektorých produktov. Krajiny ako Veľká Británia to teraz robia veľmi dobre. Bojujú proti fajčeniu oveľa rýchlejšie, efektívnejšie a v širšom rozsahu, než Kanada. Vidno to na konkrétnych výsledkoch, keď tam viac fajčiarov prechádza od cigariet k vaporizérom. Len v Británii majú viac ako tri milióny vaporizérov.
A ďalšie krajiny?
Môžem spomenúť Nórsko, ktoré za desať rokov skresalo problémy spojené s fajčením o polovicu. Island len za tri roky znížil spotrebu cigariet o 40 percent. Japonsko za 2,5 roka obmedzilo ich predaj o 25 percent. A všetky spomínané krajiny to zvládli len pomocou náhradných produktov. Fajčiarom ponúkli bezpečnejšie alternatívy, vďaka ktorým veľmi rýchlo znížili fajčenie. Je to dokázané, že to prináša zdravotné benefity aj ekonomické výhody. Všetky tieto ukazovatele pracujú v boji proti cigaretám v náš prospech.
Spolupracujete v tejto oblasti s kanadskou vládou? Rešpektujú vaše štúdie, prípadne prijali niektoré vaše odporúčania do svojich rozhodnutí?
Uvediem vám to na jednom príklade. Kanada pôvodne uvažovala o zákaze vaporizérov. Ja som proti tomu veľmi silno protestoval. Nezakážete predsa najbezpečnejší produkt. Práve naopak, využijete ho na to, aby ste mohli regulovať celý tento segment. My sme im to takto vysvetlili a oni sa, našťastie, vybrali týmto smerom. Dnes už akceptujú, že vapovanie je menej nebezpečné ako fajčenie cigariet. Zmenili príslušný zákon a teraz hľadajú ďalšie spôsoby, ako povzbudiť fajčiarov k menej nebezpečným alterantívam. Takže toto je veľmi dobré smerovanie. Ja si myslím, že to má obrovský dosah na zlepšenie zdravotného stavu ľudí. A to nielen v Kanade, ale na celom svete.
Keby ste mali porovnať Európu so Severnou Amerikou, kde vidíte najväčšie rozdiely v tejto otázke?
Existujú veľké rozdiely nielen medzi Severnou Amerikou a Európou, ale aj medzi jednotlivými krajinami na oboch kontinentoch. Sú tam rôzne štáty s rozličnými kultúrami. Najďalej je v tejto oblasti zrejme Švédsko, ktoré využíva najlepší systém rozdielneho zdaňovania tabakových produktov. Švédi majú vlastný tabak, známy ako snus, ktorý má v porovnaní s klasickými cigaretami nižšiu daň. V tejto krajine je spomedzi krajín, ktorými sme sa zaoberali, zďaleka najnižšia úroveň spotreby cigariet a zároveň najnižší výskyt chorôb spojených s fajčením.
Aká je situácia v Severnej Amerike?
Aj tu panujú rozdiely. Kanada je v oblasti verejného zdravia oveľa viac proaktívna než USA. V tomto smere využíva podobné opatrenia ako Európa. Spojené štáty majú úplne inú stratégiu. V oblasti drog, alkoholu či nikotínu využívajú veľmi absolutistický prístup, čo príliš nepomáha verejnému zdraviu. Politika v tejto oblasti by mala byť výrazne pragmatickejšia.
Čo si máme pod touto pragmatickosťou predstavovať?
Ja osobne považujem Európanov vo všeobecnosti za veľmi pragmatických. Pozerajú sa na to, aký je problém a ako by ho logicky vyriešili. Nepovažujú ho za vec morálky či hriechu ako Američania. Je to záležitosť zdravia a vytvorenia podmienok na to, ako ho logicky a racionálne riešiť. Skrátka treba robiť veci, ktoré robiť musíme.
Na Slovensku a v Česku prebiehali nedávno veľké diskusie o zákaze fajčenia na verejných priestoroch či v podnikoch. Myslíte si, že zakázať fajčenie povedzme v reštauráciách či baroch je krok správnym smerom?
Určite áno. Dnes je už jasné, že priame fajčenie cigariet zabíja ohromné množstvá ľudí. Globálne to je viac ako sedem miliónov fajčiarov ročne. To znamená, že 20-tisíc ľudí zomiera každý deň pre fajčenie cigariet. V podstate sa tomu nemôžeme čudovať. Dym z cigariet je veľmi toxická zmes. Jeho dlhodobé a pokračujúce vdychovanie veľmi škodí zdraviu. Avšak nielen priame fajčenie je mimoriadne rizikové. Poznáme aj takzvané pasívne fajčenie. Pri ňom fajčia ľudia, ktorí cigaretu nikdy nedržali v ruke. A práve vdychovanie cigaretového dymu v reštauráciách je veľmi nebezpečným spôsobom druhotného fajčenia.
Čo hrozí ľuďom, ktorí sa pohybujú v zafajčených miestnostiach?
V súčasnosti je už lekársky dokázané, že niektorí ľudia majú predispozície trpieť chorobami spojenými s vdychovaním toxického dymu. Pasívne fajčenie veľmi škodí ich zdravotnému stavu, s ktorým majú dlhodobé problémy. A my musíme týchto ľudí ochraňovať. Preto si myslím, že zakazovať fajčenie vo verejných priestoroch je veľmi dobré opatrenie zamerané na ochranu zdravia obyvateľstva.
Vo svojej takmer 40-ročnej kariére ste ako právnik viedli mnoho úspešných sporov s tabakovými spoločnosťami. Myslíte si, že jedného dňa môžu byť cigarety postavené na rovnakú úroveň ako sú dnes povedzme drogy? Chcete dosiahnuť, aby bol raz tabak oficiálne vyhlásený za nelegálny?
Nie, a ani si nemyslím, že sa to niekedy stane. Ja by som to ani nenavrhoval. Bola by obrovská chyba pokúsiť sa spraviť cigarety nelegálnymi. Boli sme svedkami snáh o prohibíciu alkoholu. Vidíme, čo sa deje s ľahkými drogami. Niektoré krajiny dokonca skúšali zakázať sexuálne aktivity mimo manželstva. Ľudia sa vždy budú správať aj takým spôsobom, ktorý nemusíme považovať za správny. A nebude fungovať, keby sme sa to pokúsili zakázať.
Čo by teda bolo podľa vás lepšie riešenie?
Ľuďom treba ponúknuť na výber bezpečnejšie veci. Pokúsiť sa im umožniť, aby sa rozhodovali lepšie a prospešnejšie pre svoje zdravie. Som si istý, že práve takýto prístup funguje. Akákoľvek snaha pokúsiť sa zakázať cigarety či celkovo tabak je neefektívna. Zbytočne si vyžiada čas a prostriedky a problém skôr zhorší, než by ho odstránila a zlepšila situáciu.
Môžete spomenúť váš najväčší úspech v boji proti veľkým tabakovým koncernom?
Za najväčší úspech považujem to, že sa dane začali využívať na zníženie dopytu po cigaretách. Pracujem na tom už od začiatku 80. rokov minulého storočia. V Kanade sme za desať rokov znížili spotrebu cigariet na osobu o 40 percent. U tínedžerov to bolo dokonca 60 percent. Dnes to jednotlivé krajiny majú ešte jednoduchšie. Želal by som si, aby sme aj my v tom čase mali alternatívne produkty. Boli by sme ešte efektívnejší, mohli sme obmedziť fajčenie oveľa rýchlejšie. Takisto sme iným krajinám pomáhali využívať daňovú politiku a reštrikcie. Úspech, ktorý sme dosiahli v Kanade, sme šírili aj v zahraničí.
Kto je za hranicami Kanady vaším partnerom?
V našich snahách spolupracujeme so Svetovou bankou, Svetovou zdravotníckou organizáciou či ďalšími inštitúciami. A veľmi dobre to funguje. Keď sa totiž zblízka pozriete na fajčenie cigariet, uvidíte, že tieto produkty môžu potenciálne zabiť až polovicu dlhodobých fajčiarov. A ak obmedzíte počet fajčiarov o milióny ľudí, zachránite obrovské množstvo životov. To je cieľ nielen nás, ale aj mnohých ďalších ľudí a organizácií.
Ako je vôbec možné, že ste taký úspešný? Ste profesorom práva a na druhej strane sú veľké giganty s celými armádami právnych zástupcov. V tomto biznise ide o miliardy dolárov. Nie je pre vás nebezpečné púšťať sa do boja s takýmito koncernami?
Úlohou našej práce, ktorú vykonávame pre politiku verejného zdravia, je propagácia a boj za zmenu zákonov. A v tomto sme veľmi kreatívni. Veľké spoločnosti nie sú kreatívne. Napríklad koncerny v Kanade len veľmi pomaly odpovedajú na vývoj. Takže vy zvyčajne vopred viete, čo chcú urobiť. Firmy majú v mnohých smeroch obrovské bohatstvo a množstvo ľudí. Chýba im však predstavivosť a kreativita. Preto bolo veľmi jednoduché poraziť ich. Najväčšiu výzvou, ktorej čelíme, tak nie sú tabakové spoločnosti.
S čím teda najviac bojujete?
Snažíme sa to, aby zdravotné agentúry a národné vlády pochopili potenciál našej stratégie a získali víziu, čo môžu ešte urobiť v úsilí o zlepšenie verejného zdravia. Práve to bolo vždy prioritou. Všimnite si záležitosti ako vakcinačný program, zelená revolúcia, zvýšenie dodávok jedla či snahy o zabezpečenie pitnej vody pre najchudobnejšie regióny. Existuje veľa vecí, ktoré by vlády mali podporovať v prospech zdravia ľudí. A boj proti fajčeniu rozhodne patrí medzi ne.
Keby ste mali porovnať súčasnú situáciu s tou spred 20 rokov, myslíte si, že verejná mienka je čoraz viac naklonená zdravému životnému štýlu?
Áno. Ľudia dnes venujú oveľa viac pozornosti svojmu zdraviu. Žijeme dlhšie a zaujímame sa o dzarvý životný štýl. Stále si však myslím, že máme problémy s nedostatkom potrebných informácií. Na to, aby ľudia dokázali prijímať správne rozhodnutia, ktoré by im zaistili lepší zdravotný stav, potrebujú prístup ku kvalitnejším produktom a službám. Na to potrebujú viac informácií. A revolúcia, ktorú my prinášame v sektore verejného zdravia, spočíva práve v poskytovaní dostatočných informácií ľuďom. Musíme im umožniť, aby konali na základe týchto údajov, vyberali si skutočne zdravé produkty i služby a využívali v tomto smere daňovú politiku.
Má tento prístup odozvu aj medzi samotnými ľuďmi?
Áno, nepochybne. Videli sme to mnohokrát, máme obrovskú spätnú väzbu. Môžeme využívať regulácie pre rôzne úrovne rizika. A netýka sa to len nikotínových produktov. Sú to regulácie nezdravej výroby jedál či nebezpečných potravinových produktov. S použitím regulácií môžeme dosiahnuť efektívnejšiu lekársku liečbu či kvalitnejšie lekárske nástroje, alebo napríklad bezpečnejšie pracovné prostredie, štandardy budov či lietadlá. Existuje skutočne veľa oblastí, v ktorých môžeme dosiahnuť rozdiel. A dnes už vieme, že ľudí v skutočnosti nezabíja nikotín, ale fajčenie cigariet. Teda spôsob, ktorým sa nikotín dostáva do tela. Ďalším dôležitým aspektom je ekonomická stránka veci. Fajčiari minú globálne každý rok okolo 800 miliárd dolárov na nákup cigariet.
To je obrovská suma...
Áno, preto nás čaká ešte jeden problém, ktorý musíme zvládnuť. Je nevyhnutné vymyslieť riešenia, ako do celého tohto procesu zapojiť biznis. Treba vytvoriť obchodné príležitosti pre firmy, aby tým ľuďom, ktorí fajčia cigarety, pomáhali nahradiť ich niečím výrazne menej nebezpečným.
Kto je David T. Sweanor
Profesor práva na univerzite v kanadskej Ottawe pracuje v oblasti propagácie verejného zdravia už od začiatku 80. rokov minulého storočia. Špecializuje sa na zmeny zdaňovania tabakových výrobkov, zákazy fajčenia na verejných priestranstvách, obmedzenia pri reklamách tabakových koncernov či grafické varovania na krabičkách cigariet. Prednedávnom bol hosťom Tatra Summitu, ktorého mediálnym partnerom boli HN.