Hoci je prevencia proti povodniam jednou z priorít vlády, podľa pridelených peňazí na rok 2007 to tak nevyzerá. "Podobne ako v minulosti ani v štátnom rozpočte pre budúci rok nie sú vyčlenené prostriedky na protipovodňovú ochranu," upozorňuje generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Peter Nemčok. Namiesto fungujúceho systému financovania tejto činnosti, ako to určuje zákon o vodách, sa bude pokračovať len v "plátaní najväčších dier".
Eurofondy nespasia
Minister životného prostredia Jaroslav Izák oceňuje, že v rokoch 2007 až 2013 sa má na protipovodňovú ochranu po prvý raz vyčleniť z eurofondov 120 miliónov eur (asi štyri miliardy korún). "Investujeme ich hlavne do technických opatrení v teréne na eliminovanie prvých náznakov povodní a zachytávania nadmerných zrážok. Z týchto peňazí sa však budú financovať aj protipovodňové diela na riekach," vysvetlil minister.
Jeho predchodca László Miklós (teraz poslanec za SMK) to víta. Zároveň však upozorňuje, že europeniaze budú chýbať pri iných projektoch. Najmä vo výstavbe vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Zaručiť bezpečnosť obyvateľov a ich majetku pred záplavami by mal predovšetkým štát zo svojho rozpočtu.
A čo Envirofond?
Na protipovodňové opatrenia nemôžu vodohospodári čerpať peniaze z Envirofondu. Vodohospodárskemu podniku ako hlavnému správcovi tokov a povodí by však pomohlo, keby sa počas záplav mohli na úhradu zabezpečovacích prác použiť aj tieto financie. Na to by sa však musel zmeniť štatút fondu. "Do Envirofondu odvádzame ročne viac ako 500 miliónov korún. Sú to platby, ktoré vyberáme od odberateľov podzemnej vody a poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do tokov," pripomína Nemčok. Pritom podnik má problémy s uhrádzaním nákladov spojených s povinným monitorovaním povrchových a vypúšťaných odpadových vôd, čo ho ročne stojí 45 miliónov korún.
Ani na záväzky
V štátnom rozpočte pre rok 2007 nie sú vyčlenené ani peniaze na úhradu nákladov, ktoré si vyžadujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv. Napríklad na zabezpečenie plavebných podmienok na Dunaji. Na to by mal vodohospodárom štát ročne dávať 150 miliónov korún. Nemčok však oceňuje, že súčasná vláda "začala naprávať staré hriechy". Od roku 2000 totiž štát neuhradil podniku 800 miliónov korún za služby vo verejnom záujme, ani náklady na odstránenie škôd na majetku vo výške 1,55 miliardy korún spôsobených povodňami v rokoch 2004 až 2006. V novembri mu vláda vyplatila prvých 440 miliónov korún.
Starý nahradia novým
Od roku 1997 spôsobili povodne na Slovensku materiálne škody za 17 miliárd korún. Pretože dlhodobý plán protipovodňových opatrení z roku 2000 sa kvôli nedostatku financií neplnil, rezort životného prostredia pripravil na roky 2007 až 2015 nový. Je komplexnejší ako predchádzajúci, ale aj finančne náročnejší. "Vláde ho predložíme na posúdenie začiatkom budúceho roka. V tomto volebnom období by sa malo vynaložiť na jeho realizáciu asi osem miliárd korún," informuje Norbert Halmo z ministerstva životného prostredia. Ale či sa na jeho splnenie nájde dostatok peňazí, dnes nevie nikto garantovať. Program obsahuje 641 investičných stavieb, na ktoré treba 26,4 miliardy korún.
Najaktuálnejšou investíciou, ktorej financovanie a technické zabezpečenie sa už podarilo pripraviť, je ochrana Bratislavy pred povodňami. Onedlho sa začne s realizáciou.
Slovenský vodohospodársky podnik udržuje a opravuje:
- 280 vodných nádrží s objemom 2 miliardy kubíkov vody
- 216 hatí
- 70 protipovodňových čerpacích staníc
- 30-tisíc kilometrov vodných tokov
- 3 000 kilometrov ochranných hrádzí
- 1 600 kilometrov kanálov
Zdroj: š. p. Slovenský vodohospodársky podnik