Analytici a ekonómovia sa zhodujú aj na nedostatkoch vlády. Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Róberta Kičinu sa ani napriek zmenám v súdnictve nepodarila zlepšiť vymáhateľnosť práva. Reforma súdnictva bola podľa neho nesystémová a zatiaľ neviedla k zefektívneniu a zrýchleniu súdneho konania.
Zbytočné naťahovanie
Privatizácie označujú ekonómovia sčasti za neúspešné či zbytočne sa vlečúce. "Došlo k meškaniu predaja Slovenských elektrární, zbytočne sa naťahoval čas rozmýšľaním o dostavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach," konštatuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Ekonómovia poukazujú na utajovanie zmlúv s investormi, zlé nastavenie výberových kritérií, ale aj upevňovanie monopolného postavenie Slovenského plynárenského priemyslu.
Privatizácie môžu spôsobiť podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana problémy aj v budúcnosti. "Prípadné odloženie niektorých privatizácií by mohlo priniesť riziko, že dôjde cez štátne podniky k cenovým deformáciám," myslí si.
Vysoké odvody
Už dlhodobo podnikatelia bojujú za zníženie odvodového zaťaženia. Hoci ho vláda nedeklarovala úplne zreteľne, v programovom vyhlásení sa o prípadnom znižovaní zmienka vyskytla. Odvody sa však podľa Mareka Lukáčika z Klubu 500 dokonca zvýšili, keď došlo k zvýšeniu vymeriavacích základov na ich výpočet. "Došlo tiež k zavedeniu povinnosti platenia zdravotných odvodov z odmien pre členov štatutárnych, dozorných a iných orgánov."
Podnikatelia negatívne vnímajú aj stále vysokú mieru korupcie či neschválenie zákona o inováciách. "Súčasný zákon o vede a technike preferuje základný výskum pred aplikovaným výskumom," kritizuje Lukáčik.
Chýbala vôla
Za premárnenú šancu Dzurindovej vlády sa dá považovať nedotiahnutie reforiem v oblasti školstva. Nebolo zrealizované spoplatnenie vysokoškolského štúdia a do predčasných volieb sa už pravdepodobne nepodarí schváliť ani zákon o výchove a vzdelávaní. Ten mal byť základom tzv. obsahovej reformy školstva. Na presadenie oboch vládnych priorít sa v tomto volebnom období nenašlo dostatok politickej vôle. Vtedy ešte koaličná ANO totiž vyhlásila, že už nepodporí žiadny zákon z dielne ministra školstva Martina Fronca (KDH). Dôvodom bola podľa nich jeho údajná neschopnosť riadiť ministerstvo. Bývalý štátny tajomník a novovymenovaný minister školstva Lászlo Szigeti (SMK) vidí však okrem neexistencie politickej dohody aj ďalší dôvod. "Pri príprave spoplatnenia vysokého školstva sme stratili príliš veľa času, ktorý nám potom chýbal na jeho presadenie."
StoryEditor