Generálnym sekretárom OECD ste sa stali minulý rok v júli, teda v ťažkých časoch pandémie. Aké sú vaše pocity z tejto práce?
Musím povedať, že je to veľmi vzrušujúca skúsenosť spolupracovať s členskými krajinami OECD a ostatnými krajinami sveta na hľadaní optimálnych riešení na najväčšie výzvy súčasnosti. K tomu patrí optimalizácia sily a kvality obnovy hospodárskeho rastu v období po pandémii. A to platí nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné krajiny sveta. Pre mňa osobne je to tretia návšteva Slovenska, naposledy som tu bol na konzultáciách minulý rok v novembri a teším sa na stretnutia, ktoré ma dnes čakajú.
Vlády celého sveta reagovali na prepad hospodárskej aktivity enormným zvýšením dlhu. Je zadlženie podľa vás možné riziko budúceho rastu?
Podľa mňa iné riešenie na krízu, ktorá nastane raz za sto rokov, ani nebolo. Pandémia zasiahla zdravie ľudí aj zdravie verejných financií zásadným spôsobom. Preto sa vlády a centrálne banky rozhodli veľmi rýchlo použiť na podporu ekonomiky fiškálne a monetárne zdroje. Na ochranu života a životných podmienok to bolo nevyhnutné. Podporné nástroje fungujú dodnes, len ich fokus sa zmenil. Musia sa viac pozerať dopredu smerom k budúcemu rastu, k digitálnej transformácii a procesom zozelenenia ekonomiky.
Rastové prognózy pre krajiny OECD sú relatívne priaznivé. Nakoľko ste si istí, že najhoršie je už za nami, prípadne máte poruke plán B alebo C?
V spätnom pohľade do roku 2021 vidíme, že obnova hospodárskeho rastu bola veľmi rýchla. Oveľa silnejšia ako sme očakávali hneď po prepuknutí pandémie. Je to dôsledkom toho, že vlády zaviedli takmer okamžite podporné programy a zároveň začali pomerne rýchlo s očkovaním obyvateľstva. V skutočnosti sa začala spoločnosť sama urýchlene digitálne transformovať, čo tiež pomohlo. Samozrejme, že hospodársky rast aj naďalej čelí rizikám. Najväčším z nich je mutovanie vírusu a stále nové a nové vlny nákazy, čoho živým dôkazom je dnes omikron.
Okrem dlhu sú druhotným výsledkom pandémie prudko ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.