Britský parlament v utorok odhlasoval, že si opustenie Európskej únie bez dohody neželá. Zároveň však od premiérky Theresy Mayovej žiada, aby v otázke Severného Írska vybavila nahradenie takzvanej írskej poistky „alternatívnymi opatreniami“, ktoré bližšie nešpecifikoval.
Lídri EÚ zopakovali, že rokovania sú uzavretou kapitolou a nič lepšie, ako je aktuálna ponuka, do konca marca na stôl nepoložia.
Analytici banky Goldman Sachs to zhodnotili jasne, pravdepodobnosť tvrdého brexitu podľa nich stúpla z desiatich na pätnásť percent. Členské štáty, vrátane Slovenska, preto prijímajú nevyhnutné opatrenia, ktoré dosahy rozchodu zmiernia.
„Materiál, ktorý sme prijali, dal konkrétne úlohy konkrétnym rezortom s konkrétnymi termínmi. Všetka legislatíva potrebná vzhľadom na tvrdý brexit bude musieť byť predložená vláde do 15. februára,“ informoval po rokovaní premiér Peter Pellegrini a zdôraznil, že hlavnou prioritou vlády je právna istota a recipročné zachovanie existujúcich práv občanov.
„Zákon Lex brexit, ako ho pracovne nazývame, bude ešte v marci schválený Národnou radou. To znamená, nevznikne žiadne právne vákuum a základné potreby našich občanov budú ošetrené,“ uistil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Opatrenia budú mať dočasný charakter, do vyjednania nových vzťahov so Spojeným kráľovstvom.
Britským Slovákom práva ostanú, vítaní sú aj doma
Práva občanov majú byť zachované aj v prípade brexitu bez dohody. Rozchod nemá poškodiť Slovákov na ostrovoch, ani Britov na kontinente. Vláda preto prijme opatrenia, vďaka ktorým budú mať Briti žijúci na Slovensku rovnaké sociálne dávky a zdravotnú starostlivosť ako doteraz.
Podobné opatrenia má vo vzťahu k občanom Únie prijať aj britská strana, na ostrovoch žije zhruba stotisíc Slovákov. Premiér Pellegrini by chcel zahraničných Slovákov motivovať k návratu do vlasti, „v mnohých oblastiach si môžu vzhľadom na najnižšiu mieru nezamestnanosti v histórii krajiny nájsť dobre platenú prácu a môžu tu viesť možno aj kvalitnejší život“, argumentuje.
Automobilky zrejme pocítia straty
Šesť percent celkového slovenského exportu smeruje do Veľkej Británie a dosah brexitu bude podľa dokumentu na Slovensko z krajín V4 najtvrdší.
Až štyridsať percent exportu tvoria automobilky, pričom vývoz osobných áut by sa po tvrdom brexite riadil pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. To by znamenalo najmä relatívne vysoké clá a ďalšie netarifné prekážky.
Vývoz by predraží aj očakávané oslabenie britskej libry. Británia je ôsmym najväčším exportným trhom Slovenska a v roku 2017 dosiahol objem takmer štyri a pol miliardy eur, na ostrovy vozíme aj elektroniku, stroje, gumárenské výrobky a nábytok.
Odhadom Inštitútu finančnej politiky sa slovenská ekonomika po tvrdom brexite spomalí o 0,7 až 1,4 percenta. Pokles bude najvýraznejší v prvých dvoch rokoch, následne sa strata postupne zníži.
Do rozpočtu EÚ budeme prispievať viac
Vládny dokument uvádza, že eurofondový balík vo výške 15,3 miliardy, ktorý má Slovensko k dispozícii na roky 2014 až 2020, bezprostredne ohrozený nebude.
Dohoda o vystúpení ráta s tým, že Británia po brexite ešte Únii do rozpočtu zaplatí 44 miliárd eur, čomu sa v prípade neriadeného odchodu môže brániť.
Odchod Spojeného kráľovstva sa slovenskej ekonomiky dotkne aj tým, že Británia, ktorá je jedným z najväčších prispievateľov do európskeho rozpočtu, platiť prestane. Tento „výpadok“ si zrejme zostávajúca členská 27-ka prerozdelí.
„V prípade SR by to znamenalo zvýšenú záťaž na štátny rozpočet v období rokov 2018 až 2023,“ uvádza dokument, ktorý schválila vláda.