Iná banka ako ostatné
Jedným z dôvodov cenovo prístupnejšieho platobného styku je, že pokladnica si nemusí zhromažďovať povinné minimálne rezervy a platiť odvody do Fondu ochrany vkladov ako komerčné banky. Sú to pre ne náklady, ktoré sa napokon odrazia vo vyšších úrokoch z úverov a nižších z vkladov.
VÚC mali do systému pokladnice vstúpiť už vlani v júli. Pre viaceré výhrady sa to odložilo. Regióny sa obávali najmä straty samostatnosti v rozhodovaní, videli nedostatky v zákone o Štátnej pokladnici, ktorý mal podľa nich rozpory so zákonmi o účtovníctve a VÚC, a dokonca aj s ústavou. "Porušenie ústavy by bolo, keby sme to zaviedli nasilu, teda donútili ich vstúpiť do Štátnej pokladnice zákonom," hovorí štátny tajomník. O podobnom kroku však rezort neuvažoval. "Ponúkali sme možnosť dohodnúť sa na báze zmluvy, čo by nebolo v rozpore s ústavou," doplnil.
Možno už tento rok
Od januára je v pokladnici naplno iba košický VÚC, ostatné len čiastočne. Kraje však podľa Podstránskeho zistili, že pokladnica prináša výhody. "Zdá sa mi, že začínajú meniť svoj názor a niektoré z nich nám už písomne oznámili, že by sa chceli stať administratívnym centrom pokladnice, podobne ako Košice," povedal Podstránsky. K úplnej spokojnosti však župám ešte niečo chýba. "Sme ochotní vytvoriť administratívne centrum, no na jeho spustenie by sme potrebovali presné určenie úloh a kompetencií voči štátnej pokladnici, ale aj finančnú podporu od štátu," povedala hovorkyňa trenčianskeho VÚC Mária Jantošovičová.
Ministerstvo financií finančnú pomoc nevylučuje. "Takéto investície by sa vrátili veľmi skoro," podotkol Podstránsky. Na budúci mesiac rezort plánuje stretnutie s riaditeľmi úradov všetkých VÚC. Téma rokovania - pripojenie na Štátnu pokladnicu. Do konca polroka chce rezort pripraviť novelu zákona o Štátnej pokladnici, ktorá upraví postavenie samosprávnych krajov v jej informačnom systéme. Platiť začne zrejme až od budúceho roka, k pripojeniu by mohlo prísť ešte tento rok. Veľa bude závisieť od postoja jednotlivých žúp. V Bratislave zatiaľ o užší vzťah s pokladnicou záujem nie je. "Zatiaľ sa nechceme pripojiť na pokladnicu, máme svoj vlastný systém," povedala hovorkyňa Danica Gajdošová. O pripravovaných rokovaniach s ministerstvom informácie nemá.
Pokladnica začala pracovať od 1. januára minulého roka. Funguje ako banka štátu. Doteraz sa do jej informačného systému zapojilo vyše 1 600 klientov, medzi nimi všetky ministerstvá, ostatné štátne úrady, rozpočtové organizácie, zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa.
| Harmonogram napojenia klientov na Štátnu poklaňu |
| I. etapa - od 1. Januára 2004 |
| ministerstvo financií |
| Štátna pokladnica |
| Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity |
| FNM SR |
| Slovenský pozemkový fond |
| II. etapa - od 1.apríla |
| celkovo 331 klientov medzi nimi: |
| Colné riaditeľstvo |
| Kancelárie prezidenta a NR SR |
| Ústavný súd |
| Najvyšší súd |
| Generálna prokuratúra |
| III. etapa - od 1.júla |
| celkovo 781 klientov, medzi nimi: |
| ministerstvá školstva, podohospodárstva a iné |
| verejné vysoké školy |
| väčšina ministerstiev |
| Správa štátnych hmotných rezerv |
| IV. etapa - od 1.januára 2005 |
| celkovo 539 klientov, medzi nimi: |
| ministerstvá vnútra, obrany a iné |
| Slovenská informačná služba |
| VÚC - kompletne len nitriansky, ostatné iba čiastočne |
| Sociálna poisťovňa |
| Zdravotné poisťovne |
| Zdroj: Štátna pokladnica |