Základným cieľom každej národnej, ale i európskej regionálnej, politiky je zabezpečenie rovnovážneho vývoja regiónov. Vývoj na Slovensku je v tomto smere živelný a nesystémový, bez jasnej národnej stratégie. Výsledkom sú rastúce regionálne disparity a v posledných rokoch aj viditeľné narastanie hlavne vnútroregionálnych rozdielov, rozširovanie území chudoby a marginalizovaných regiónov. Súčasné a doteraz používané nástroje regionálneho rozvoja teda plnia úplne opačnú úlohu, než je ich cieľ. Pre HN to uviedol odborný expert Občianskeho združenia Vidiecky parlament (VIPA) Ing. arch. Peter Rusnák.
Súčasná situácia a výzvy do budúcnosti
Dokladuje je to aj štúdia Sociologického ústavu SAV -- Rozvoj regiónov, podľa ktorej je zrejmé, že v severozápadnej časti Slovenska (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Žilinský a Nitriansky kraj) prevládajú rastové a potenciálne rozvojové typy regiónov. S celkového počtu 37 okresov (okrem bratislavských), je v tejto časti Slovenska v kategórii rozvojových spolu 21 okresov a v kategórii zaostávajúcich až výrazne zaostávajúcich ani jeden. Úplne opačná situácia je v juhovýchodnej časti Slovenska -- v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Tu z celkového počtu 33 okresov len dva (a mesto Košice) patria medzi rozvojové a až 18, čo je viac než polovica, do kategórie zaostávajúcich. "Je potrebné však objektívne konštatovať, že na situácii v juhovýchodnej časti SR sa podieľa aj dlhodobé historické zaostávanie, nielen naša regionálna politika za posledných 15 rokov. Uplatňovanie plošných národných nástrojov regionálneho rozvoja za posledné roky neprináša rovnako efektívne plošné výsledky a rozdiely sa, naopak, prehlbujú," argumentuje Rusnák. Závažným faktom podľa neho je, že národohospodárska stratégia rozvoja Slovenska nerešpektuje vidiecky charakter našej krajiny. Podľa kritérií OECD je Slovensko typickou vidieckou krajinou okrem urbanizovaných regiónov Bratislavy a Košíc. Z ostatných 70 okresov má typický vidiecky charakter 36 a prechodný charakter 34 okresov. V severovýchodnej časti SR má typický vidiecky charakter len šesť okresov z 37, no v juhovýchodnej až 27, teda celé dve tretiny všetkých okresov v tejto časti Slovenska. Alarmujúce sú údaje o zaradení vidieckych regiónov podľa jednotlivých typov uvedenej typológie Sociologického ústavu SAV. V západnej časti všetkých šesť vidieckych okresov patrí medzi rastové regióny. Naopak v juhovýchodnej časti z 27 vidieckych okresov až dve tretiny patria medzi zaostávajúce až výrazne zaostávajúce a ani jeden medzi rozvojové.
Vidiek sa bez podpory nebude rozvíjať
Stručná analýza súčasného stavu ukazuje, že zásadným problémom regionálneho rozvoja Slovenska je riešenie rozvoja vidiek, a a hlavne zaostávajúcich vidieckych regiónov. Tento problém vzhľadom na vysokú rozmanitosť vidieckeho priestoru je možné riešiť len vnútorným rozvojom. Vláda tvrdí, že ho vyriešila uskutočnením fiškálnej decentralizácie -- teda ponechala rozvoj na schopnostiach miestnych aktérov. "Predstava vlády a jej uplatňované nástroje rozvoja celkom dobre fungujú v rozvojovej -- severozápadnej časti, kde typické vidiecke regióny sú v menšine a okolité regióny sú rastové a schopné za sebou potiahnuť aj vidiek. V juhovýchodnej časti, kde prevláda silne vidiecky charakter, sú tieto klasické nástroje neúčinné. Dobrým príkladom podľa neho je okres Rimavská Sobota, kde sa investovala približne jedna miliarda korún cez klasické intervenčné nástroje aktívnej politiky zamestnanosti. Nepriniesli však efekt a okres sa nepohol z posledného miesta štatistík nezamestnanosti. Druhým príkladom sú Košice, ktoré patria medzi najvyspelejšie regióny Slovenska. Metropola východu nie je však schopná za sebou potiahnuť ani len okres Košice-okolie, ktorý patrí medzi najzaostávajúcejšie regióny, nie to ešte celý kraj. Príklad Košíc ukazuje, ako nie je možné v zaostávajúcej juhovýchodnej časti Slovenska uplatňovať novú pripravovanú koncentračnú stratégiu regionálneho rozvoja zameranú na podporu rastu rozvojových pólov. Skúsenosti, a hlavne výsledky plošného uplatňovania nástrojov sú prospešné len pre určité cieľové územia a v iných strácajú účinnosť a efektívnosť. Diverzifikácia regiónov už dosiahla taký stupeň špecifickosti, že temer každý okres, hlavne v zaostávajúcich troch vidieckych krajoch, už potrebuje inú, na svoje potreby šitú konkrétnu podporu. "Potrebujeme konečne v regionálnej politike už prejsť od plošných sektorových podporných nástrojov k adresným teritoriálnym nástrojom podpory regionálneho rozvoja," myslí si Rusnák.
Pripravovaná stratégia regionálneho rozvoja SR
Vynára sa otázka, či pri stave, keď jedna časť našej krajiny je schopná generovať rozvoj už sama a druhá časť čoraz viac upadá a zaostáva, nemá byť podpora regionálneho rozvoja prostredníctvom eurofondov sústredená práve do zaostávajúcej časti krajiny. Je to v súlade s princípmi sociálnej súdržnosti a solidarity uplatňovanej v EÚ. U nás sa však princíp solidarity zjavne deformuje.
Podľa Rusnáka sa snaha vlády v skrátenom programovom období 2004 -- 2006 "minúť" peniaze európskych daňových poplatníkov, dá pochopiť aj tolerovať. V programovacom období v rokoch 2007 -- 2013 však už na efektívne zhodnotenie podpory regionálneho rozvoja z európskych zdrojov musíme mať iné ambície a iné ciele. Z doterajšieho stavu prác na novom programovom dokumente na budúce programové obdobie (Národný strategický referenčný rámec) je však zrejmé jediné základné úsilie -- dosiahnuť rýchle približovanie sa k priemeru HDP v pätnástke krajín EÚ. "Na tom by nebolo nič zlé, ak by sa to nemalo diať na úkor slabších a v prospech silnejších. Vláda zvolila stratégiu rýchleho rastu podpory konkurencieschopnosti tých konkurencie najschopnejších. Nie je to nesprávne, ak by súčasne existovala vonkajšia podpora pre rozvoj zaostávajúcich a vidieckych, oblastí spojená s teritoriálnymi, adresnými nástrojmi podpory regionálneho rozvoja," myslí si. Oficiálne sa v referenčnom rámci hovorí o kombinácii rastovej a vyrovnávacej stratégie regionálneho rozvoja, ale pripravované a navrhované nástroje a opatrenia sú zas len plošné a sektorové. Dostávajú do konkurenčného prostredia dediny s mestami a so samosprávnymi krajmi a kraje navzájom medzi sebou. Jedinou diferenciáciou, a zároveň aj uplatňovaním princípu koncentrácie, je podľa Rusnáka implementácia podpory rozvoja znalostnej ekonomiky len v rozvojových póloch. Pri nízkych zdrojoch tak môže nastať situácia, že pre zaostávajúce regióny nielenže neostane dostatok zdrojov na vyrovnávanie zaostávania, ale ani na udržanie ich súčasného stavu. Riziká sú v tom, že sa nedefinuje objem pomoci určený na uplatňovanie vyrovnávacej stratégie a zaostávajúce oblasti sú v konkurenčnom postavení s vyspelými regiónmi. Stratégia vlády, že ohniská rozvoja a rastové póly potiahnu za sebou rozvoj ostatného územia, je aplikovateľná len v severozápadnej časti krajiny, ktorá sa bude intenzívne rozvíjať a určite aj výrazne bude zvyšovať priemer HDP na obyvateľa v prospech celého Slovenska. V juhovýchodnej časti Slovenska však tieto nástroje neprinesú želaný efekt.
Vzhľadom na to, že takto nastavené nástroje budú pôsobiť nasledujúcich desať rokov, je možné očakávať drastické prehlbovanie rozdielov a až sociálnu a kultúrnu devastáciu temer polovice Slovenska. Odstránenie týchto škôd bude našu spoločnosť v budúcnosti stáť desaťkrát toľko, čo by dnes stačilo na investovanie do prevencie a cielenej podpory udržateľnosti.
Možnosti regiónov
V súvislosti s pripravovanou národnou stratégiou regionálneho rozvoja sa automaticky natíska otázka, ako sa k tejto problematike stavajú regionálne samosprávy a ako sú pripravené a schopné realizovať svoje zákonné kompetencie hlavne vo vyrovnávaní vnútroregionálnych rozdielov.
Je potrebné si uvedomiť, že možnosti regionálnych samospráv sú limitované. Zdedili morálne a fyzicky opotrebovanú dopravu, školstvo či zdravotníctvo, fyzicky je nezvládnuteľná úloha koordinácie množstva aktérov regionálneho rozvoja pôsobiacich v regióne na rôznych úrovniach a s rôznorodou pôsobnosťou. Nevyjasnená je tiež úloha samosprávnych krajov v regionálnom rozvoji. Pri neexistencii národnej podpory zaostávajúcich regiónov je kľúčovým problémom samosprávnych krajov nedostatok finančných nástrojov na vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov. Samosprávne kraje si preto sľubujú, že novopripravované podporné nástroje v rámci európskej regionálnej politiky im vytvoria zdroje na plnenie si svojej úlohy vo vzťahu k zaostávajúcim okresom a obciam. Tieto očakávania sa však v súčasnej podobe Národného strategického rámca nenapĺňajú. Podpora má naďalej smerovať centrálne po rezortoch smerom ku koncovým príjemcom, bez toho, aby ju regionálne samosprávy mohli ovplyvňovať a usmerňovať. "Znamená to, že regionálne samosprávy naďalej nebudú mať dostatok zdrojov na tvorbu vlastných nástrojov na vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov.
StoryEditor