Štátna pokladnica znižuje dlh

Relatívne zadlženie štátu sa znižuje. Pomerový ukazovateľ, ktorý je jedným z kritérií na vstup do eurozóny, sa zlepšuje nielen rastom výkonnosti ekonomiky, ale aj znižovaním štátneho dlhu. Keďže štátny rozpočet je neustále deficitný, dlh by sa mal teda zvyšovať. Nie je to však tak. Na jednej strane reštrukturalizácia dlhu, vďaka emisiám dlhopisov či už v slovenských korunách alebo v eurách, znižuje náklady na obsluhu dlhu, na strane druhej systém štátnej pokladnice umožňuje nevykazovať pôžičky štátu cez pokladnicu do štátneho dlhu. Aj vďaka tomu hodnota, ktorá by podľa Maastrichtu nemala prekročiť 60 percent dlhu na HDP, bola na Slovensku ku koncu roka podľa predbežných odhadov 33,1 percenta.

Treba znížiť pomer záväzkov v korunách
Aj keď by sme o dva roky mali na Slovensku platiť eurom, ešte štyri pätiny našich záväzkov sú v slovenských korunách. "Do roku 2009 plánujeme zvýšiť tento pomer na 40 percent. Už v prvom polroku budeme emitovať zahraničné dlhopisy vo výške jednej miliardy eur," povedal pre HN riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek. Číslo je len orientačné, keďže objem predaných dlhopisov bude závisieť od dopytu zo zahraničia.

Dlhopisy v jenoch sa nevyplatia
Podľa Bytčánka zahraničné banky už vo svojich portfóliách majú relatívny dostatok našich cenných papierov. Preto sa uvažovalo aj o emisii v japonských jenoch. Na prvý pohľad by sa mohla zdať vďaka nízkym úrokom v Japonsku veľmi výhodná. V porovnaní s eurozónou sú výnosy z dlhodobých dlhopisov približne o dva percentuálne body nižšie. Navyše išlo by o investorov, ktorí slovenské aktíva nemajú a dopyt by pravdepodobne bol vysoký.
Ďalšou nespornou výhodou by bolo, že na japonský trh by sa dala umiestniť aj emisia 30-ročných dlhopisov, čo by v Európe bolo problematické. Problémom je však nestabilita jenu. V októbri 1998 bol výmenný kurz eura a jenu 162,36, o dva roky neskôr sa jen poslinil na 98 jenov za jedno euro, ale v súčasnosti sa opäť obchoduje pri 160 EUR/JPY, teda v blízkosti historických miním. Situácia v Japonsku sa však zlepšuje. "Napriek tomu, že sa vyskytujú aj pochybnosti o udržateľnosti reálneho rastu HDP v Japonsku, prevládajú na globálnom finančnom trhu očakávania o priaznivom vývoji japonskej ekonomiky, predovšetkým v dôsledku rastúceho domáceho dopytu a investičného sentimentu v podnikateľskom sektore," uvádza sa v materiáli ministerstva financií o stratégii riadenia štátneho dlhu. Preto by sa pravdepodobne štát musel proti kurzovému riziku poistiť. Podľa analytika Allianz-Slovenskej DSS Mária Blaščáka by náklady na hedging kurzového rizika pohltili prípadný zisk z nižšieho úročenia jenov. Ostávajú nám tak dlhopisy v eurách.