Pridrahý plyn
Hlavným sponzorom nových potrubí je SPP. V roku 2003 do plynofikácie obcí investoval 900 miliónov korún, v roku 2004 aj vlani už len po 400 miliónov. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady na zahusťovanie siete tam, kde už plynovod bol. "Vzhľadom na vysoký stupeň plynofikácie sa budeme zameriavať viac na zahusťovanie plynofikácie ako na rozširovanie," uviedla hovorkyňa plynárov Dana Kršáková. Ako upozornila, legislatíva umožňuje obciam na svojej plynofikácii participovať a získavať na ňu peniaze napríklad zo štrukturálnych fondov únie. Podľa informácií HN však väčšina dedín už o plynofikáciu nemá taký záujem ako pred niekoľkými rokmi. Dôvodom sú vysoké ceny plynu. Súvisí to s odstránením dotovaných cien pre domácnosti, vyššou sadzbou DPH, ale aj celosvetovým rastom cien ropy, na ktorú je plyn nadviazaný. "Trend sa mierne spomalil, prístup k zemnému plynu má na Slovensku už 94 percent obyvateľstva," potvrdila Kršáková.
Už niekoľko rokov prebieha plynofikácia Detvy, kde ešte treba napojiť niektoré okrajové časti v horách. "Podľa našich prieskumov záujem obyvateľov jednoznačne klesá, aj v súvislosti s cenami. Aj tí, čo už plyn majú, sa často vracajú k tuhým palivám," hovorí Elena Nôtová z mestského úradu.
Ruskove projekty
Plynári sa od príliš nákladného zavádzania plynu do horských a podhorských dediniek odklonili už v roku 2003. Pavol Rusko po svojom nástupe do kresla ministra hospodárstva v roku 2004 projekt obnovil, po rokovaniach s ministerstvom dokonca regulačný úrad zarátal vyššie náklady na plynofikáciu do cien plynu pre domácnosti. "Materiál o plynofikácii ďalších obcí bol na rokovaní vlády aj vlani. V čase, keď bol na poste ministra hospodárstva vicepremiér Ivan Mikloš, sa však od projektov ustúpilo. Politika štátu je viac sa venovať zatepľovaniu," hovorí Dagmar Hlavatá z ministerstva hospodárstva.
V obciach, ktoré sa plynofikovali v poslednom čase, sú zatiaľ obyvatelia spokojní. "Prípojky má asi 60 percent domov. Ľudia plyn vítajú, používajú ho aspoň na varenie a ohrev vody. Kúrenie plynom je dnes drahé. Ja sám kúrim cez deň drevom a na plyn prepínam v noci. Tak to robí väčšina," hovorí starosta dedinky Korunková v okrese Stropkov. Podobne sú na tom aj v Mikulášovej, neďaleko Bardejova.
V najbližších mesiacoch čaká plynofikácia Štitáre neďaleko Nitry. "Plne si uvedomujeme cenu plynu, zvolali sme k tejto téme aj verejné zhromaždenie. Ľudia zatiaľ plyn vítajú. Je to pohodlná forma kúrenia, ktorá pritiahne aj nových obyvateľov. Väčšina miestnych priznáva, že bude kúriť kombinovane. Sme podhorská obec, dreva je dosť," uzavrel starosta Pavol Hašúk.
V Česku vracajú dotácie
V susednom Česku muselo už niekoľko obcí na Vysočine pre nezáujem obyvateľov štátu vrátiť dotácie na plynofikáciu. Ďalšie desiatky obcí žiadajú odklad, pretože plynofikácia neprebieha potrebným tempom. "Máme asi 20 percent prípojok, podľa súčasných pravidiel by sme museli vrátiť polovicu dotácie. Rokujeme o ďalšom posunutí termínu," povedal starosta Ledče nad Sázavou Stanislav Vrba. Obyvateľov sa snažia motivovať aj príspevkom do 10-tisíc českých korún, záujem dedinčanov po minuloročnom zdražovaní plynu však rapídne klesol. Radšej kúria drevom či uhlím. Podľa Vrbu je však možné, že ceny palív sa časom vyrovnajú a ľudia sa nakoniec na plyn kvôli pohodliu pripoja. (ČTK)
| Plynofikácia v SR | ||
| Ku dňu |
Počet obcí |
Podiel obcí |
|
31.12.2003 |
2 178 | 75,33% |
|
31.12.2004 |
2 196 | 75,95% |
|
31.12.2005 |
2 205 | 76,27% |
| Zdroj: SPP, ŠÚ SR, HN | ||
| Distribučná sieť plynu (v km) | |
| Slovensko | 30 564 |
| ČR | 69 201 |
| Maďarsko | 79 051 |
| Poľsko | 98 624 |
| Holandsko | 123 500 |
| Veľká Británia | 274 600 |
| Zdroj: Eurogas, údaje k jan. 2005 | |