Vo vinohradoch sa bude môcť stavať. Nie však rodinné domy, ale napríklad cesty a miestne komunikácie. Ale aj infraštruktúra ako súčasť ochranných a hygienických pásiem zasahujúcich do vinohradníckej pôdy. Predpokladá to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, o ktorej rokujú vo výboroch poslanci parlamentu. Súčasná legislatíva výstavbu v registrovaných vinohradoch nepovoľuje, čo je však aj na úkor rozvoja vidieka.
Novela neumožní zmeniť vinohrady na stavebné pozemky. "Keby parlament takúto zmenu predsa len schválil, z viníc by sa stali stavebné plochy, čo by zmenilo ráz krajiny. To však nemôžeme pripustiť," upozorňuje poslanec SMK Zsolt Simon. Ochrana vinohradníctva je podľa neho v záujme štátu, lebo toto odvetvie reprezentuje krajinu.
Vily vo vinohradoch
Ak by sa vinohrady zmenili na stavebné pozemky, potom napríklad v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde je približne 1 600 hektárov vinohradov, by podľa Simona zanikla aj Pezinská vínna cesta. Jej súčasťou sú desiatky vinárničiek, múzeí a iných tradičných atrakcií, ktoré priťahujú turistov a milovníkov vína. Na svahoch Malých Karpát v okolí Bratislavy, Pezinka a Modry by sa potom ešte viac zvýšil tlak na výstavbu rodinných domov, čo Simon nepovažuje za správne.
Na pôde bývalých vinohradov však vyrástlo už veľa rodinných domov. Niektoré postavili ešte pred účinnosťou teraz platného zákona, ktorý to nepovoľuje. "Časť z nich bola postavená aj načierno. Legálnosť každej stavby v bývalých vinohradoch však treba posúdiť individuálne," hovorí jeden z vinárov, ktorý si neželá byť menovaný.
Vinári novelu čakali
"Predpokladali sme, že vinohradnícky zákon poslanci zmäkčia a asi sa tak aj stane," konštatuje predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska Igor Mancel. V minulosti neboli vinohrady chránené celoplošne, ako je to teraz, takže zmena legislatívy bola len otázkou času. "Neželáme si, aby výstavba bola bezbrehá. Proti presne definovanému spôsobu stavania verejnoprospešných objektov však nič nemáme."
S určením podmienok výstavby vo vinohradoch súhlasí aj poslanec Tibor Lebocký zo Smeru. "Treba len spresniť, do akej miery sa môžu tieto plochy využívať aj na iné účely, a nie iba na pestovanie viniča." Spolu s kolegom navrhol, aby vlastník vinohradov mohol za určitých podmienok požiadať o ich vyňatie z registra. Išlo by napríklad o prípady, keď pôvodný vlastník síce získal vinice späť, ale už zdevastované. Ak by takúto možnosť zákon nepripustil, majiteľovi by hrozili sankcie za nevyklčovanie a nevysadenie nového viniča.
Hrozba pre vinice
Na Slovensku je približne 22-tisíc registrovaných hektárov vinohradov. Asi na viac ako tretine z nich sa však hrozno nepestuje, lebo sú staré alebo zničené. Výmeru vinohradov ohrozuje aj pripravovaná reforma trhu s vínom, ktorú Európska únia naplánovala na roky 2008 až 2012. V únii by sa pre prebytky vína malo vyklčovať asi 400-tisíc hektárov viníc, zhruba desatina celkovej výmery.