Globalizácia hospodárstva podnietila vytváranie nadnárodných kolektívnych zmlúv medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. "Uzatváranie svetových kolektívnych zmlúv je celkom nový trend. V rámci profesijných brandží je ich vo svete už okolo 50," informuje docent Vojtech Tkáč z Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V nadnárodných spoločnostiach pomáhajú udržať zamestnanosť. Odborári a zamestnávatelia takto spolupracujú v obchodných sieťach, leteckých či stavebných spoločnostiach, ale aj v iných nadnárodných firmách. Niektoré z nich podnikajú aj na Slovensku. Napríklad IKEA a Danone.
Snaha o flexicuritu
Odbory na Slovensku sa snažia posilniť svoje postavenie zmenou legislatívy. Od novely Zákonníka práce očakávajú silnejšie právomoci. Európske trendy sú však iné.
Tento mesiac sa končia v únii konzultácie o modernizácii pracovného práva. Vlády, zamestnávatelia a odbory by mali povedať, ako chcú na európskej a národnej úrovni prispieť k väčšej flexibilite pracovného trhu a spojiť ju s maximálne možnou ochranou zamestnancov. Okrem tohto princípu nazvanom flexicurita, sa diskutuje aj o dĺžke pracovného času, mobilite zamestnancov a potláčaní čiernej práce. Nové a zrozumiteľné pravidlá zamestnávania sú podľa komisára pre zamestnanosť a sociálne otázky Európskej únie Vladimíra Špidlu dôležité nielen pre zamestnancov, ale aj zamestnávateľov.
Dôstojne prežiť
Pri tvorbe nového sociálneho poriadku je aj podľa Tkáča potrebné vytvoriť nový európsky systém pracovného práva, "ktorý zohľadní všetky európske a svetové hodnoty". Podnikateľom by mal zabezpečiť pružnosť a zamestnancom dôstojné prežitie flexibility trhu práce. "Na piedestál treba postaviť kontrakt - pracovnú zmluvu," myslí si Tkáč. Je dôležité, aby zodpovedala potrebám trhu práce, kapitálu, ale aj požiadavkám odborov na zabezpečenie zamestnancov.
Využívanie tripartity na vedenie sociálneho dialógu nemôže podľa neho modernizácii pracovného práva ublížiť. Ekonomická funkcia práva sa asi zvýrazní. Ale zároveň sa "asociálny podnikateľ bude musieť prispôsobiť sociálnemu". Moderný podnik sa tomuto trendu nevyhne.
Európa je viac "flexi"
Doterajšia zmena pracovných trhov v Európe sa prejavila v náraste práce na dobu určitú, "na voľnej nohe," v skrátenom pracovnom čase a zamestnávaní dočasných pracovníkov cez agentúry. V únii je takto zamestnaná asi jedna štvrtina ľudí. Ďalších 15 percent sú živnostníci. Podiel európskych zamestnancov so štandardnými pracovnými zmluvami na dobu neurčitú sa v roku 2005 znížil v porovnaní s rokom 2001 zo 63 na 60 percent.
Na Slovensku nemá podľa hovorcu odborov Ľubomíra Čierneho štandardné pracovné zmluvy asi štvrtina zamestnaných ľudí, teda asi pol milióna. Pritom zamestnávatelia sa obávajú, že novela Zákonníka práce im prikáže časť z nich zamestnať na klasické zmluvy. To by podľa nich znížilo mieru zamestnanosti a zhoršilo flexibilitu trhu práce. Pri diskusii o novele zákonníka sa o flexicurite pracovného trhu u nás zatiaľ nehovorí.
Zelená kniha EÚ
Flexicurita je kombinácia silného sociálneho zabezpečenia s flexibilitou trhu práce. Nájsť medzi nimi rovnováhu je veľmi zložité. Nejde o konfrontáciu flexibility a istoty, ale o dva protipóly, ktoré sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú novú kvalitu pracovnoprávnych vzťahov. Začiatky flexicurity sa datujú na koniec 19. a začiatok 20. storočia. Je súčasťou pripravovanej modernizácie pracovného práva únie zakotvenej v tzv. Zelenej knihe EÚ.