Trpezlivosť, silné ramená a silný hlas. To sú tri základné vlastnosti, ktoré človek potrebuje, ak túži po kariére sokoliara. Na to, aby dravec naozaj poslúchal na povely, však treba veľa času a cvičenia. Vták sa totiž človeku nikdy nepodriadi a celý vzťah funguje ako partnerstvo. To sa nevybuduje za jedno doobedie. Napriek týmto vyhliadkam som si v rámci seriálu Leto inak brigádu sokoliarky na jeden deň vyskúšala na Zámku v Bojniciach u sokoliarov Aquila a snažila sa o expresné vybudovanie vzťahu s myšiarkou Whisky.
Tvrdá realita sokoliara
Veľmi rýchlo som však zistila, že celé sokoliarstvo nie je iba o pozorovaní majestátneho letu veľkých vtákov. Bežný deň brigádnika, ktorých je v Aquile počas leta viacero, sa začína okolo siedmej ráno. Všetkým dravcom totiž treba ešte pred príchodom turistov umyť bidlá, vyčistiť nádoby s vodou a nakoniec samotné vtáky odvážiť. Dokopy je ich okolo 30, takže roboty je dosť. Bežne túto prácu robia nováčikovia, no keďže sa mi podarilo prísť o čosi neskôr, na čistenie mi zostalo len jedno bidlo. A to patrilo myšiarke Whisky. Hlavný manažér Aquily Jozef Tomík neotáľal, hneď mi našiel sokoliarsku rukavicu a povedal, nech Whisky odnesiem, aby som mohla dôkladne poumývať jej bidlo.
Ešte predtým mi ukázal, ako vtáka donútiť, aby prestúpil z bidla na rukavicu, vyzeralo to ako záležitosť na pár sekúnd. Stačí rukavicu priblížiť a vták bez váhania vykročí k sokoliarovi. Keď som sa však k Whisky priblížila, zrazu som si spomenula na to, ako som sa v detstve vždy bála sokoliarskych výstupov na školských výletoch...
Zostáva vám 85% na dočítanie.