Kupónka stále straší ľudí

Zmena druhej vlny kupónovej privatizácie na dlhopisovú zaťažuje Slovákov aj po takmer 12 rokoch od jej rozbehnutia. Ľudia, ktorí už dávno odpredali svoje dlhopisy, dostávajú výzvy na zaplatenie dlhov. Mnohí pritom ani nevedia, že im dlhy vznikli.
Od finančných inštitúcii totiž mnohí klienti v roku 1994 dostali bezúročné pôžičky, za ktoré si zväčša kúpili kupónové knižky. Po zmene privatizácie z kupónovej na dlhopisovú však nemali ako svoje dlhy zaplatiť. Preto o tri roky inštitúcie podali žalobu. Pohľadávky Allianz-Slovenskej poisťovne už dnes vymáha spoločnosť Inkaso pohľadávok, ktorá ich odkúpila. Ide takmer o štvortisícový dlh od tisícov ľudí.
Na oneskorencov počkajú
Pani Matulová z Turčianskych Teplíc dostala výzvu na zaplatenie 9. januára a zaplatiť ju musela už do troch dní. Spoločnosť Inkaso pohľadávok jej vo výzve oznamuje, že dlžnú sumu ju zaviazal uhradiť príslušný okresný súd. "Mama si už na nič nepamätá, nemá o tom ani žiadne doklady. Od súdu jej navyše nič nedošlo," povedal syn, ktorý mame poradil, nech neplatí za niečo, o čom ani nevie.
Podľa informácií, ktoré HN získali, by však zaplatiť mala. V opačnom prípade sa môže splniť hrozba uvedená vo výzve a peniaze začne vymáhať súdny exekútor, čo "účet za kupónku" zvýši o ďalších približne 10-tisíc korún.
Dlh nebolo čím zaplatiť
Záväzky dlžníkov pochádzajú ešte z roku 1994, bezúročné pôžičky Slovenskej poisťovne boli podmienené zmluvami o budúcich zmluvách. "V zmysle zmluvy mala byť pôžička splatená predajom akcií Investičného fondu Istota, respektíve z dividend tohto fondu. Nakoľko bola rozhodnutím vlády privatizácia zmenená, pohľadávku nebolo možné podľa zmluvy vrátiť, preto sme pristúpili k jej vymáhaniu," vysvetlila hovorkyňa Allianz-SP Lucia Muthová.
Štát totiž po opätovnom nástupe Vladimíra Mečiara k moci druhú vlnu "kupónky "zrušil tým, že ju zmenil na dlhopisovú. Viacerým fondom tak vznikla škoda, ktorú štát riešil paušálnou náhradou pol milióna korún pre každý z nich. Niektoré fondy sa s ňou uspokojili, ale tie, ktorým sa vrátilo primálo peňazí, si začali dlhy vymáhať.
Ich klienti medzitým zabudli, že ešte stále sú zaviazaní peniaze vrátiť. "Ľudia v mnohých prípadoch podpísali úkon, o ktorom ani nevedeli," dopĺňa právnik Ján Arendárik. Napriek tomu sú podľa Petra Trúchleho z Ekonomickej univerzity klienti povinní dlžné peniaze vrátiť.
Preto v roku 1997 rozposlala poisťovňa dlžníkom listy, v ktorých ich vyzvala na úhradu dlhu. Následne sa formou platobných rozkazov pristúpilo k súdnemu a v niektorých prípadoch aj k exekučnému vymáhaniu neuhradených pohľadávok. Spoločnosť Inkaso pohľadávok si uplatnila právny nárok na vymáhanie kúpených pohľadávok ešte stále v rámci desaťročnej premlčacej lehoty.
Pôžičky poskytovala aj Slovenská sporiteľňa, podľa slov jej hovorkyne Miriam Fuňovej, banka "v súčasnosti uvedené pohľadávky neeviduje".
Väčšina nezaplatila
Podľa finančného manažéra Inkasa Rastislava Kovalčíka ešte v roku 1997 ignorovalo výzvy poisťovne 80 percent ľudí, a preto došlo k žalobe. Teraz ich už vymáha jeho spoločnosť. "Väčšinou odosielame poštu tak, aby mali ľudia na zaplatenie sedem dní. V prípade oneskorencov sme ochotní pár dní počkať, treba sa však dohodnúť," dodal.
Ak by teda ľudia zaplatili hneď v počiatkoch, mohli na kupónovej privatizácii zarobiť viac. Okrem pôžičky dvetisíc korún, ktorú teraz musia vracať už aj s "úrokmi", dostali dlhopis Fondu národného majetku v nominálnej hodnote desaťtisíc korún. Ten sa dal spolu s úrokom odpredať za necelých 14-tisíc korún. Mohli byť tak v zisku približne 12-tisíc korún. Teraz bude o niečo nižší.