Sociálni partneri sa v pondelok nedohodli na výške minimálnej mzdy na budúci rok. Rezort práce predložil na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) návrh na zvýšenie na 580 eur zo súčasnej úrovne 520 eur.
Tripartita nariadenie rezortu práce na zvýšenie minimálnej mzdy ešte prerokuje, kým ministerstvo predloží na rokovanie vlády definitívny návrh.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) Slovenskej republiky požadovala zvýšenie na 635 eur a zástupcovia zamestnávateľov navrhovali zvýšiť minimálnu mzdu na 552,20 eura mesačne.
"Boli predložené rozdielne návrhy na výšku minimálnej mzdy. Nedospeli sme k dohode, sociálni partneri trvali na svojich pozíciách. Po rozsiahlej diskusii som informoval, že na rokovanie vlády predložím opätovný návrh vo výške 580 eur. Vláda má slobodné rozhodnutie, môže prijať vlastný návrh, ktorý bude zodpovedať predstavám štátneho rozpočtu a členov vlády," uviedol po skončení tripartity minister práce Ján Richter.
Odborári vidia priestor na rast miezd
Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády.
Odborári sú presvedčení, že stále je priestor na rast miezd. "Napriek signálom spomalenia ekonomík je stále dostatočný priestor na rast platov. Sú to len rýchle odhady, nemáme nič verifikované, nemáme zistené príčiny spomalenia ekonomík," myslí si prezident KOZ SR Marián Magdoško s tým, že si odborári chcú počkať na septembrový odhad vývoja slovenskej ekonomiky.
"Počkáme si na verifikované údaje a potom budeme konať. Samozrejme, že budeme rokovať s predstaviteľmi vlády," doplnil Magdoško. V prípade, že nebudú potvrdené dáta o zlom vývoji ekonomiky a nedôjde k dohode, odborári nevylučujú ani nátlakové akcie.
Idú ťažké časy, hovoria zamestnávatelia
Zamestnávatelia sú však skeptickejší. "Vonkajšie prostredie naznačuje, že nastávajú ťažké časy. Je to nielen z nemeckého hospodárstva, ale aj z Británie, máme aj údaje z vývoja slovenského hospodárstva. V tomto čase v žiadnom prípade nemôže prísť k rekordnému nárastu minimálnej mzdy," podotkol prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Roman Karlubík.
Výrazný nárast minimálneho zárobku podľa neho spôsobí to, že podniky budú musieť ukončovať rozvojové programy, optimalizovať pracovné miesta. "Môže dôjsť k 5- až 12-percentnému poklesu pracovných miest. Zle je verejnosti vysvetľovaný problém minimálnej mzdy," tvrdí Karlubík s tým, že v záujme podnikateľov je rast priemernej mzdy, konkurencieschopnosti krajiny.
Podobný názor má aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). "Z pohľadu podnikateľského prostredia sa musíme správať zodpovedne, to musíme očakávať aj od vlády. O spomalení sa hovorí. To nie sú len signály, to sú reálne čísla. Veľké automobilky, oceliarske firmy musia prepúšťať ľudí. Reálne sa to deje," upozornil aj prvý viceprezident RÚZ Mário Lelovský.
Najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy za posledné roky je podľa Lelovského príliš veľkým rizikom. "Ideme do volebného roka. Z hľadiska štruktúry novej vlády a vyjednávania by sme sa dostali do situácie, keď bude nová vláda zaťažená novým schodkom," myslí si Lelovský.
RÚZ tiež upozorňuje, že rast minimálnej mzdy sa dotkne aj 400-tisíc zamestnancov vo verejnom sektore. "Kde zoberieme peniaze na zvýšenie platov týchto ľudí. Kde inde ako na daniach?" uviedol Lelovský.
Ponúkol som kompromis, hovorí Richter
Zamestnávatelia tiež odmietajú návrh Smeru-SD na zavedenie automatu na zvyšovanie minimálnej mzdy. Problém majú najmä s podmienkami, aby nebola nižšia ako 60 percent priemernej mzdy. Odborári však tento návrh podporujú. Podľa Richtera tento parameter "nie je nejakou novinkou".
"Je to aktuálne. Som pripravený na túto tému hovoriť a pripraviť podmienky, aby bol tento návrh postupne realizovaný," vyhlásil Richter. Chcel by však, aby bol zachovaný priestor na sociálny dialóg. "Pri minimálnej mzde som ponúkol kompromis. Vychádza zo zákonne splnených podmienok. Kompromis dáva priestor, aby sme boli konkurencieschopní minimálne v krajinách V4," myslí si Richter.
Asociácia priemyselných zväzov (APZ) však tiež upozorňuje na príchod recesie. "Firmy hlásia spomalenie výroby, zníženie objednávok. Voláme po stabilite a mzdovej predvídateľnosti. Začíname s vládou diskutovať o opatreniach na udržanie zamestnancov v priemyselných podnikoch," upozornil Andrej Lasz z APZ.
Tiež vyčíslil, že za posledných päť rokov na Slovensku minimálna mzda vzrástla o 42 percent, čo je dvojnásobný rast oproti rastu priemernej mzdy.
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány uviedol, že združenie presadzovalo, aby minimálna mzda bola krytá z rozpočtov samospráv a aby bol systém minimálnej mzdy predvídateľný.