Slováci by mohli byť lepší
Ekonóm Prognostického ústavu SAV Pavol Kárász tvrdí, že napriek dobrému umiestneniu je stále čo zlepšovať. "V daniach z príjmov fyzických i právnických osôb sme dobrí, ale v nepriamych, čiže v DPH a spotrebných daniach, situácia príliš ružová nie je," myslí si prognostik.
Kárász nečaká, že do konca tohto volebného obdobia, teda do jesene, sa niečo zmení. V tom ďalšom by podľa neho bolo rozumné a možnosti rozpočtu by to dovolili, aby DPH klesla na 15 až 17 percent a rovná daň z príjmov o jeden percentuálny bod na 18 percent. "Nezaškodili by výnimky z DPH v podobe nulovej sadzby na knihy, lieky a internet," odporúča Kárász. Je však proti tomu, aby sa DPH rozdelila na viac sadzieb, ako to bolo pred daňovou reformou, pretože slovenské dane by stratili jednu zo svojich najväčších výhod - prehľadnosť a jednoduchosť.
V prvej desiatke má prevahu EÚ
Do prvej desiatky štátov s najvyššími daňami a odvodmi sa dostalo až osem európskych krajín. Na čele sú Francúzi, nasleduje Čína a Belgicko. V top 10 sú aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani, Gréci, Švédi a Argentína. "Z pohľadu daní je na tom mizerne celá západná Európa, vrátane Česka," skonštatoval David. Podľa hlavnej ekonómky českej spoločnosti Next Finance Markéty Šichtařovej sú za nelichotivým postavením európskych štátov v daňovom indexe štedré sociálne systémy a rozsiahla byrokracia v štátnej a vo verejnej správe. Aj preto je nezamestnanosť v Európe oproti USA dlhodobo vyššia. Koncom júna bolo v EÚ bez práce takmer deväť percent z ekonomicky aktívneho obyvateľstva, v USA o polovicu menej. "Menšie firmy dlho rozmýšľajú než niekoho prijmú do pracovného pomeru, pretože zamestnanec ich stojí oveľa viac, ako to vidno na jeho výplatnej páske," povedala Šichtařová.
Český analytik Marek David pre ČTK uviedol, že rebríček nie je celkom presný aj preto, lebo nezohľadňuje iné dane, odpočítateľné položky a veľkosť daňového základu, teda sumu, z ktorej firmy alebo ľudia platia dane. Index daňovej mizérie je jednoduchým súčtom sadzieb daní z príjmu fyzických a právnických osôb, DPH, zdravotného a sociálneho poistenia, odvádzaného zamestnávateľmi i zamestnancami. "Vzhľadom na spôsob výpočtu netreba informačnú schopnosť indexu preceňovať, no myslím si, že celkom dobre odráža realitu daňových systémov vo svete," hovorí ekonóm Kárász. "O indexe je možné polemizovať, každopádne umožňuje porovnávať a sledovať určité trendy, napríklad znižovanie hodnoty vo všetkých krajinách," reaguje šéf Ernst & Young pre Slovensko Peter Chrenko.
Údaje z indexu naznačujú, že bez ohľadu na vyspelosť ekonomík, väčšina štátov dane znižuje. Prím hrajú noví chudobnejší členovia EÚ, ktorí nízkymi daňami lákajú zahraničných investorov. Síce pomalšie, ale predsa na to reagujú aj bohatí členovia.
| Svetový index daňovej mizérie | |
| 1. Francúzsko | 174,8 |
| 2. Čína | 160,0 |
| 3. Belgicko | 156,1 |
| 4. Švédsko | 150,0 |
| 5. Dánsko | 146,0 |
| 6. Rakúskoä | 144,4 |
| 7. Poľsko | 138,0 |
| 8. Španielsko | 135,5 |
| 9. Argentína | 135,0 |
| 10. Grécko | 134,1 |
| 16. Maďarsko | 125,0 |
| 17. Česko | 124,5 |
| 32. Slovensko | 105,6 |
| Zdroj: Ernst & Young | |
| Pozn.: Index je súčtom sadzieb daní z príjmov, DPH, zdravotných a sociálnych odvodov | |