ANALÝZA
Historický. Tak možno označiť tento rok z pohľadu slovenskej ekonomiky. Dva zo štyroch najdôležitejších makroekonomických ukazovateľov - HDP a nezamestnanosť dosiahli doteraz absolútne najlepšie hodnoty. Zvyšné dva teda infláciu a zahraničný obchod výrazné zlepšenie podľa všetkého čaká v blízkej budúcnosti.
Cieľ: pokoriť 12 percent
Správa o vysokom raste HDP v treťom štvrťroku tohto roka zasiahla snáď každého bez ohľadu na to, či sa zaujíma o ekonomiku. Výkonnosť hospodárstva sa medziročne zvýšila o 9,8 percenta, čo je to takmer najviac z krajín Európskej únie. Rýchlejší rast dosiahli len "baltskí tigri" Lotyšsko a Estónsko.
Za vysokým rastom bol najmä rast zásob. Hoci rast tejto položky v štruktúre HDP zvyčajne znamená nastupujúce spomalenie rastu, tentokrát to bolo inak: Podniky sa zásobujú pred novou výrobou a vysoký rast tak bude pokračovať i v tomto roku.
Odhady na celoročný rast hovoria o 7,7 až deviatich percentách. Tempo by sa tak pohybovalo v blízkosti doteraz najúspešnejšieho roka 1998, keď dosiahlo osem percent. Vtedy to však bolo najmä vďaka výdavkom vlády do infraštruktúry - rozumej Mečiarovu výstavbu diaľnic. Tento rok rast produkcie spôsobujú investície podnikov, spotreba čoraz viac míňajúcich domácností, či lepšia bilancia obchodu medzi Slovenskom a zahraničím.
V prvom štvrťroku 2007 by ekonomika mohla rastom pokoriť aj 12-percent. Toto už je rast, ktorý nevykazuje napríklad ani Čína. Analytici totiž očakávajú, že by sa apetít domácností míňať peniaze mohol ešte zvýšiť. Rast ekonomiky sa následne premietne i do rastu miezd - a tak budú mať na míňanie ešte viac.
Koniec vysedávania na verande
Rast ekonomiky stimulovaný aj novými investíciami so sebou nesie aj zvyšovanie zamestnanosti. Napríklad automobilky už teraz avizujú, že niektoré špecializované pozície pomaly niet kým obsadzovať, a tak siahajú po dovoze ľudských zdrojov z Poľska, či Ukrajiny.
Nezamestnanosť evidovaná Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá zahŕňa všetkých ľudí evidovaných na úradoch práce, dosiahla v jedenástom mesiaci 9,12 percenta, čo je podobne ako pri HDP doteraz najmenej.
Nezbedné ceny
Jediným ukazovateľom, ktorý ekonomóvia hodnotia kriticky je inflácia. Do konca novembra sa ceny tovarov a služieb spotrebného koša, ktorý porovnáva Štatistický úrad, zvýšili oproti obdobiu do konca jedenásteho mesiaca o 4,5 percenta. Je to viac ako minulý rok, keď inflácia medziročne vzrástla o 3,4 percenta. Najrýchlejšie poskočili ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív, ktorých ceny závisia aj od vývoja svetových trhov. Zdraželi aj zdravotnícke služby.
V budúcom roku by ale podľa prognóz ceny tovarov a služieb mali rásť pomalšie. Na pokles budú vplývať ceny plynu, ktoré by mali klesaťa zároveň ceny elektriny a tepla. Tie by nemali rásť. Štatistický úrad preto predpokladá infláciu v prvých troch mesiacoch na úrovni 2,3 percenta. To by bola hodnota, ktorá by Slovensko bez problémov vsunulo do problematického inflačného kritéria na prijatie eura.
Slabý vývoz odvezú autá
Zahraničný obchod vykazuje horší výsledok ako minulý rok. Do konca novembra skončil s deficitom 70,4 miliardy korún, čo je o 24,4 miliardy viac než minulý rok. Tento rok síce rastie vývoz rýchlejšie ako minulý rok, bilanciu by to malo zlepšovať, priaznivý vplyv ale neguje tiež rýchlejší rast dovozu. Dovážajú sa najmä stroje a zariadenie, ktoré smerujú do nových výrob, napríklad v prevádzkach Kia, PSA, ši Sony. V predposlednom mesiaci roka už ale bolo tempo rastu vývozu rýchlejšie ako pri dovoze. Rozdiel medzi nimi by sa mal na budúci rok ešte zvyšovať. Po rozbehnutí výroby automobilov by sa malo saldo preklopiť do plusu - Slováci budú ročne vyvážať asi milión áut.
StoryEditor