Pokles zahraničného dopytu sa už prejavil aj na Slovensku. V druhom štvrťroku tohto roka totiž spomalil rast slovenskej ekonomiky. Podľa spresnených štatistík rástol hrubý domáci produkt medziročne dvoj-percentným tempom.
Vývoj sklamal analytikov, zhoršujú preto odhad rastu na tento rok.
Výrazné spomalenie slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka podľa analytika VÚB Michala Lehutu spôsobil najmä pokles čistých vývozov.
"Aj na Slovensku sa tak už prejavil pokles zahraničného dopytu, keď exporty klesli o 1,9 percenta, teda najviac od krízového roku 2009. Po silnom druhom štvrťroku 2018 sa však prepadli aj fixné investície, a to medziročne o 3,8 percenta, ktoré tvoria súčasť domáceho dopytu," vysvetľuje Lehuta.
Tiež podľa jeho slov klesli investície do nových stavieb, ale aj do strojov a zariadení v nefinančných podnikoch. "Rast slovenského hospodárstva tak ťahala už len relatívne slabá spotreba domácností a spotreba verejnej správy," doplnil Lehuta.
Vývoj sklamal
Analytika UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomíra Koršňáka vývoj ekonomiky v druhom štvrťroku sklamal.
"Výhľad pre slovenskú ekonomiku na tento rok zhoršujeme z 3 percent na 2,6 percenta, na budúci rok z 2,6 percenta na 2,3 percenta," povedal Koršňák.
"Nálada v európskej i slovenskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu slabších čísel z druhého štvrťroka smerom nahor v nasledujúcich štvrťrokoch nie je možné očakávať ani po prípadnom odznení dočasných domácich faktorov," očakáva Koršňák.
Viaceré riziká
Rast slovenskej ekonomiky v najbližšom období pritom ohrozujú viaceré riziká.
"Neistoty okolo časovania i formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné riziká v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá," dodal analytik.
"Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne," varuje Koršňák.
Slovenskú ekonomiku tak podľa analytikov v najbližšom období čakajú horšie časy po relatívne silnejšom ekonomickom raste. Vyčítajú však vláde, že sa na ne dostatočne nepripravila.
Problém vidia v zaostávajúcich investíciách, ako aj v nedostatočnej transformácii ekonomiky založenej viac na inováciách.
"Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor na silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova 'prejedlo'," dodal Koršňák.