Ďalej by sa malo obmedziť poberanie predčasného starobného dôchodku pre tých, ktorí naďalej pracujú. Sú to hlavné zmeny, ktorými chce rezort práce riešiť deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne.
Zaplatia viac
Odstránenie limitov na výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne sa dotkne všetkých, ktorí zarábajú mesačne viac ako 1,5-násobok priemernej mzdy. Tento limit sa zruší v prípade platenia nemocenského poistenia. Podľa odhadov ministerstva sa to bude týkať 240-tisíc ľudí.
Rovnako sa zruší maximálny vymeriavací základ na výpočet odvodov do dôchodkového systému. Ten je zatiaľ na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve za minulý rok. Ministerstvo odhaduje, že tých, čo zarábajú trikrát viac ako priemerný Slovák, je 21-tisíc. To znamená, že si starobné, invalidné a garančné poistenie budú platiť z celej mzdy. Rovnako aj poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity.
Cesta späť?
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Michala Mušáka zrušenie stropov môže pomôcť dočasne vykryť deficit, ale nie je to zmena systémová, ktorá by riešila problémy dôchodkového systému. V budúcom roku by si týmto opatrením mala Sociálna poisťovňa prilepšiť o 6,7 miliardy korún. Nedotkne sa to len zamestnancov, ale aj zamestnávateľov, ktorí platia časť odvodov za zamestnancov.
Zrušenie limitov by bolo cestou späť a dostali by sme sa tam, kde je v súčasnosti susedná Česká republika. U našich západných susedov však prebieha opačná diskusia a hlavne kritika tohto systému. "Je len otázka času, kedy sa v Česku limity zavedú," domnieva sa Rastislav Živor zo spoločnosti Wallich & Matthes B. V., ktorá pôsobí v Česku. Výška vyplácaných dávok sa totiž ani pri vyšších odvodoch nezmení a nezávisí teda úplne od výšky odvodov.
Preto podľa exministerky práce Ivety Radičovej "spolu so zrušením vymeriavacích základov sa zvýšia náklady na prácu a poistný systém sa vlastne zmení na daňový, len s obmedzeným nárokom".
Predčasné penzie
Obmedziť by sa mali aj predčasné dôchodky. Ak bude návrh prijatý, skôr na zaslúžený odpočinok budú môcť len tí, ktorým do dovŕšenia dôchodkového veku chýbajú najviac dva roky a nebudú môcť ďalej pracovať. Zmena sa dotkne aj tých, ktorí už predčasný dôchodok poberajú. Budú sa musieť rozhodnúť, či chcú pracovať alebo poberať dôchodok. Ministerstvo predpokladá úsporu viac ako 1,8 miliardy korún v nasledujúcom roku.
Dobrovoľný pilier
Najzásadnejších zmien sa môže dočkať druhý pilier. Ministerstvo ho plánuje úplne zdobrovolniť, čo už cez víkend avizoval premiér Robert Fico. Pre dôchodkové správcovské spoločnosti je tento návrh neprijateľný. Pôvodne ministerstvo chcelo umožniť vystúpenie z druhého piliera pre starších ako 40 rokov. Už tento návrh sa stretol s nevôľou asociácie DSS. "Vyzerá to akoby sa mal opäť rozpútať boj o 1,6 milióna sporiteľov," domnieva sa Peter Socha, šéf Asociácie DSS. Nový návrh dokonca umožňuje tým, ktorí sa rozhodnú opustiť kapitalizačný pilier, vyplatiť nasporené peniaze na ich osobný účet v banke. "Takéto niečo je absolútne nepochopiteľné. Jediným vysvetlením by bolo, že si chcú sporiteľov natvrdo kúpiť a v takom prípade je jasné, že cieľom otvorenia systému je snaha o presun maximálneho počtu sporiteľov späť do Sociálnej poisťovne," tvrdí Socha.
Ďalší problém vidí Radičová. "Kvôli spojeniu predĺženia minimálnej doby poistenia z 10 na 15 rokov a umožneniu vstupu a výstupu z druhého piliera časti občanov nevznikne nárok na náhradu z druhého piliera," tvrdí.
Ministerstvo však enormný počet návratov sporiteľov do systému sociálneho poistenia nepredpokladá. V novele zákona o sociálnom zabezpečení počítala, že z druhého piliera vystúpi jedno až päť percent ľudí. Pri alternatíve, že päť percent sporiteľov sa rozhodne pre návrat do jednopilierového dôchodkového systému, by celkové zlepšenie príjmov Sociálnej poisťovne podľa návrhu novely mohlo byť v budúcom roku viac ako 3,4 miliardy korún.
Samo ministerstvo priznáva, že schválenie novely mohlo mať negatívny vplyv na zamestnanosť kvôli zvýšeniu nákladov na prácu. Ak budú zamestnávatelia chcieť ponechať svojim zamestnancom rovnakú čistú mzdu, zvýšia sa im náklady.
Ako sa počítajú maximálne vymeriavacie základy
Doteraz sa pri výpočte maximálnych vymeriavacích základov postupovalo v každom polroku daného roka rôzne. V prvom polroku podľa priemernej mzdy spred dvoch rokov. V prvom polroku 2008 by to teda bolo podľa priemernej mzdy v roku 2006, ktorá bola 18 761 korún. V druhom polroku sa postupuje podľa mzdy za predchádzajúci rok. V druhom polroku 2008 by to teda bolo podľa platov v roku 2007. Tie sa teraz odhadujú na vyše 20-tisíc korún. Tieto pravidlá však chce ministerstvo práce zrušiť.