Kanaďania chcú ťažiť zlato v Kremnici

Ťažbu zlata v dobývacom priestore Kremnice, kde sa už od roku 1971 neťaží, mieni obnoviť kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation. Tá pred dvoma týždňami kúpila za 500-tisíc kanadských dolárov od kanadskej Argosy Mining Corp sto percent akcií spoločnosti Kremnica Gold. Argosy, ktorá na Slovensku preinvestovala do geologického prieskumu zlatej rudy už 300 miliónov korún, nadobudla akcie ešte v roku 1995.
Podľa Heina Poulusa, prezidenta spoločnosti Tournigan Gold, získali tým ložisko s viac ako miliónom uncí zlata (1 unca = 31,1035 g). "V rokoch 1300 až 1971 sa tu už najlepšia ruda vyťažila, získalo sa z nej 1,5 milióna uncí zlata a 6,7 milióna uncí striebra," povedal. Podľa neho bude firma "hľadať, čo tam ešte zostalo, pretože odvtedy sa technika vyhľadávania zlata zlepšila". Ak vtedy bola vyťažiteľnosť rudy 30-percentná, dnešné techniky umožňujú podľa Poulusa 70- až 90-percentnú vyťažiteľnosť zlatonosných rúd.
O tom, či sa však v Kremnici skutočne ťažba obnoví a či sa z náleziska stane aj baňa, rozhodne nielen prieskum drahých kovov v okolí, do ktorého vkladajú geológovia veľké nádeje, ale aj aktuálna cena zlata na svetových trhoch. "Ak klesne pod 200 dolárov za uncu, ťažiť isto nebudeme, ak stúpne nad 1 000 dolárov, isto sa do ťažby pustíme," povedal Poulus. Súčasné ceny zlata okolo 350 USD/unca sú tiež priaznivé pre ťažbu. Štúdia využitia ložiska si bude vyžadovať vrty za desiatky miliónov dolárov. Tournigan Gold získala kúpou oprávnenie vykonávať geologický prieskum v oblasti s rozlohou 16 štvorcových kilometrov, ktorá sa rozprestiera šesť kilometrov južne od Kremnice. Podľa výpočtov po prieskume, ktorý už financovala spoločnosť Agrosy, by tu mohli byť zásoby 15,6 milióna ton rudy s obsahom 1,91 gramu zlata na tonu a 15 gramov striebra na tonu rudy. Keďže vyhradené nerasty sú podľa našich zákonov majetkom štátu, v prípade ich ťažby bude musieť firma platiť za ne Slovensku úhradu, poplatok až do piatich percent z vyťaženého nerastu i úhradu za dobývací priestor. "Väčšina banských spoločností prispieva z výnosov aj na rozvoj obcí. Prínosom pre ne bude aj využitie miestnych pracovníkov. Myslíme, že slovenskí dodávatelia budú efektívnejší," konštatoval Poulus.