Maďarské ministerstvo financií odmieta kritiku Bruselu kvôli návrhu zákona o ochrane strategických podnikov. A to list eurokomisára pre vnútorné záležitosti Charlieho McCreevyho ešte ani neprišiel do Budapešti.
McCreevy vo štvrtok pohrozil Maďarsku žalobou pred Európskym súdnym dvorom (ESD). Príčinou je takzvaný Lex MOL, o ktorom bude maďarský parlament rozhodovať v pondelok 8. októbra. Vláda sa s jeho pomocou snaží zabrániť prevzatiam strategických podnikov. Zákon by mal nadobudnúť platnosť 8 dní po svojom zverejnení.
Podľa hovorcu ministerstva financií Ferenca Pichlera návrh zákona zodpovedá legislatíve Európskej únie (EÚ). McCreevy v liste, ktorý je adresovaný maďarskému ministrovi financií Jánosovi Kókovi a ktorý bol zverejnený vo štvrtok v Bruseli, varuje pred opatreniami, ktorých cieľom je zabrániť spoločnostiam z ostatných štátov únie prevziať podiel v maďarských firmách.
Strategické podniky sú predovšetkým tie, v ktorých štát doteraz vlastnil takzvané zlaté akcie. Tie zaručovali jeho vlastníkovi zvláštne práva nadradené právam ostatných akcionárov. Zlaté akcie boli na nátlak Európskej komisie (EK) zákonne zrušené 21. apríla.
Podľa návrhu nového maďarského zákona nebude možné prevziať významné podiely v strategických spoločnostiach bez schválenia valného zhromaždenia. Okrem toho bude musieť spoločnosť, ktorá má záujem o akvizíciu, predložiť maďarskému finančnému dohľadu rozvojový plán pre firmu, ktorú chce kúpiť. Navyše bude musieť tento business plán schváliť aj valné zhromaždenie kupujúcej firmy ešte predtým, než predloží ponuku na prevzatie.
Zákon tiež odstraňuje súčasný predpis, podľa ktorého sa automaticky ruší obmedzenie hlasovacích práv v spoločnosti na 10 %, ak kupca získa viac ako 75 % v maďarskej spoločnosti. Navyše, nový zákon rozširuje obmedzenie hlasovacích práv v tom zmysle, že nebude platiť iba pre jednotlivých akcionárov, ale aj pre skupiny akcionárov.
Tiež sa ruší obmedzenie, že žiadna spoločnosť nemôže vlastniť viac ako 10 % vlastných akcií (Treasury Shares). MOL v súčasnosti kontroluje prostredníctvom spriaznených spoločností asi 40 % vlastných akcií. Nový zákon ruší aj povinnosť manažmentu spoločnosti, ktorá je akvizičným cieľom, zachovávať neutralitu. Môže teda realizovať opatrenia na zabránenie prevzatia. V súčasnosti k tomu potrebuje súhlas troch štvrtín valného zhromaždenia. A na odvolanie člena predstavenstva a dozornej rady strategickej spoločnosti bude v budúcnosti potrebných 75 % hlasovacích práv namiesto 50 %, ako je to ukotvené v dnes platnej legislatíve.
StoryEditor