Ešte pred rokom ministerstvo hospodárstva hovorilo o strategickom investorovi, ktorý by mal v priebehu roka 2020 vytvoriť v blízkosti metropoly východu tisícky pracovných miest. Ďalšie desiatky tisíc pracovných pozícií mali vytvoriť jeho subdodávatelia. Dnes sa však situácia otočila. Žiadny investor na obzore nie je a najväčší zamestnávateľ nielen v regióne, ale i na Slovensku sa topí v problémoch. Americká spoločnosť U. S. Steel, ktorá zamestnáva 12-tisíc ľudí, ohlásila počas leta prepúšťanie, ktoré sa v priebehu troch rokov dotkne 2 500 ľudí.
Avizované prepúšťanie bude prebiehať v niekoľkých etapách, z toho prvú firma už absolvovala. „Ďalšia sa dotkne agentúrnych zamestnancov, tretia doplní požadovaný počet prepustených,“ povedal počas utorkového HN Clubu minister hospodárstva Peter Žiga.
Slabá konkurencieschopnosť
Prepúšťanie v hutníckej spoločnosti sprevádzajú dva faktory. Prvým je geopolitické napätie a zavedenie 25-percentných ciel na lacnú čínsku oceľ zo strany Bieleho domu. Peking tak musel nájsť nové odbytiská svojich lacných výrobkov. Našiel ich v krajinách, do ktorých vyvážali oceľ aj východoslovenské železiarne.
Druhým faktorom boli problémy „na domácej pôde“. Ide najmä o výrazné zvyšovanie platov, príplatky za prácu v noci a počas víkendov či vysoké ceny energií. „Rast platov neodzrkadľuje rast efektivity práce.
Tiež sme sa v dobrých časoch nepripravili na horšie,“ povedal predseda Predstavenstva Košickej regionálnej komory Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Igor Cap. „U. S. Steel tiež zaostáva technologicky. Podnikom s rovnakým zameraním v susednom Poľsku či Česku sa darí oveľa lepšie, nám chýbajú investície,“ doplnil Žiga. Američania pritom ešte v januári hovorili o investícii. Malo ísť o 130 miliónov eur, ktoré boli určené na novú linku slúžiacu na výrobu plechov pre elektromobily. Linka mala byť hotová do konca roka 2020.
Pod problémy s konkurencieschopnosťou našich vysokých pecí sa podpisuje aj politika Európskej únie. Zaviedla prísne emisné pravidlá, ktoré štáty ako Čína, Turecko či Srbsko nemajú. „Únia tiež nie je jednotná v otázke, či dovážať, alebo nedovážať lacnú oceľ mimo Európskej únie,“ podotkol minister hospodárstva.
Pre štáty, ktoré nemajú rozvinutý hutnícky priemysel, je jednoduchšie priviezť oceľ z tretích krajín.
„Významné investície v tomto období neprichádzajú a nemyslím si, že sa to v dohľadnom čase zmení. Tak ľahko veľkú investíciu neohlásime,“ dodáva šéf rezortu.
Alternatíva pod nosom
Posilou pre ekonomiku Slovenska mala byť piata automobilka. Investícia sa napokon bude realizovať za južnými hranicami. Maďarský Debrecín totiž ponúkol pred rokom Bavorom z BMW vyššiu štátnu ponuku.
Súboj o prémiové vozidlá značky sme prehrali, no dôvodom neboli len financie. Slovensko mohlo podľa európskych pravidiel ponúknuť Nemcom dotáciu len vo výške 35 percent z celkovej investície, teda asi 350 miliónov eur. Budapešť však mohla poskytnúť až 50 percent investície, teda takmer pol miliardy eur. Okrem rozdielu 150 miliónov zohrali svoju úlohu aj ďalšie faktory. U našich južných susedov je nižšia cena práce. Maďari tiež majú školy s výučbou nemeckého jazyka.
Ako alternatíva k hutníckemu priemyslu či automotive sa tak košickému regiónu ponúka IT sektor. „Výhoda východného Slovenska je práve v tomto odvetví. O BMW sme prišli pre nedostatočnú školskú infraštruktúru, no pre IT to neplatí,“ hovorí partner poradenskej spoločnosti Deloitte Miloš Martončík.
Košické „Silicon Valley“ pod hlavičkou Košice IT Valley zamestnáva asi 11-tisíc programátorov a v rámci kraja tvorí až 16 percent HDP. Ide o spoluprácu mesta Košice, Košického samosprávneho kraja a vzdelávacích inštitúcií, najmä Technickej univerzity v Košiciach a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
