StoryEditor

Väčšina slovenských pohľadávok je po lehote splatnosti

01.06.2004, 00:00
"Niektoré pohľadávky sa evidujú v nekonvertibilných menách, ako klíringový či barterový dolár a vo viacerých prípadoch sa ešte neuskutočnili rokovania a neboli dosiahnuté dohody o prepočítacom koeficiente," vysvetľuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Posledné údaje, ktoré máme k dispozícii, sú z konca roka 2002. Hodnota celkových pohľadávok Slovenska k zahraničiu bola vtedy necelých 27 miliárd korún.
Slovensko má v zahraničí stále veľa pohľadávok, drvivá väčšina z nich je však už po lehote splatnosti. Výnimkou sú len pohľadávky voči Argentíne a Mjanmarskému zväzu (predtým Barma). Celkovú výšku dlhu ku koncu vlaňajšieho roka nám slovenské ministerstvo financií, na rozdiel od českého, nebolo schopné dodať. "Niektoré pohľadávky sa evidujú v nekonvertibilných menách, ako klíringový či barterový dolár a vo viacerých prípadoch sa ešte neuskutočnili rokovania a neboli dosiahnuté dohody o prepočítacom koeficiente," vysvetľuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Posledné údaje, ktoré máme k dispozícii, sú z konca roka 2002. Hodnota celkových pohľadávok Slovenska k zahraničiu bola vtedy necelých 27 miliárd korún. Ani toto číslo nie je podľa Papanka vzhľadom na predchádzajúce vysvetlenie celkom presné.
Z deblokácií civilných pohľadávok štát dosiaľ zinkasoval rôzne výnosy, ktoré sa pohybovali od päť až do sto percent z ich pôvodnej nominálnej hodnoty. Priemernú výnosnosť za jednotlivé štáty však ministerstvo financií tají. "V zmysle príslušných dohôd ju nie je možné uvádzať," hovorí Papanek. Rovnako ministerstvo nezverejňuje ani údaje týkajúce sa špeciálnych pohľadávok, ktoré vznikli ešte pred vznikom samostatnej SR neplatením za vývoz špeciálnej vojenskej techniky alebo poskytnutím úveru na špeciálnu techniku. "Išlo o uzavreté dohody, v ktorých sú utajované skutočnosti," vysvetlil Papanek. Špeciálne pohľadávky si Slovensko v súčasnosti nárokuje už len voči piatim krajinám.
Poskytovanie necharitatívnej tovarovej a finančnej pomoci siaha do čias bývalého socialistického režimu. Po rozdelení česko-slovenskej federácie sa Slovenská republika stala vlastníkom jednej tretiny pohľadávok, ktoré sú pozostatkom tejto pomoci. Najväčší dlh voči Slovensku má Ruská federácia. Ku koncu marca to bolo vyše 104 miliónov korún. Nevyrovnané pohľadávky má Slovensko okrem toho ešte voči ďalším 21 krajinám. Do konca minulého roka vyrovnalo dlh voči Slovensku 21 krajín, medzi nimi Bulharsko, Ghana, Pakistan, Poľsko, Rumunsko, Vietnam či Turecko.
Dve tretiny pohľadávok z bývalého režimu zdedilo po rozdelení federácie Česko. Zahraničné štáty dlhovali našim západným susedom ku koncu minulého roka skoro tri miliardy dolárov, čo bolo v prepočte vyše 74 miliárd českých korún. V priebehu vlaňajšia sa pohľadávky znížili o 17 miliárd korún. "Spôsobili to debetné kurzové rozdiely, najmä vďaka prepadu dolára a postúpenie pohľadávok na deblokátorov," povedal vedúci tlačového oddelenia českého rezortu financií Marek Zeman. Z toho len pohľadávky voči Rusku klesli skoro o päť miliárd korún. K najväčším dlžníkom Česka okrem Ruskej federácie patria Sýria, Irak, Kuba, Alžírsko. Z deblokácií by česká vláda chcela do štátneho rozpočtu získať približne dve až dve a pol miliardy korún.

Najväčší dlhžníci Slovenska
(v USD, k 30. aprílu 2004)
Rusko 104,4
Bývalá Juhoslávia

58,2*

Nikaragua 47,8
Alžírsko 20,4
Myanmar 13,9
Zdroj: MF SR, údaje sú z roku 2002
* clearingové USD
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. január 2026 04:07