Vodičom hrozí "extra daň" z benzínu

Napriek tomu, že premiér Robert Fico ešte pred voľbami niekoľko krát navrhol zníženie spotrebnej dane z palív -- a napriek tlaku ministrov na Slovnaft a energetické monopoly, vodičom hrozí zdraženie benzínu a nafty. Napriek programovému vyhláseniu vlády, ktoré sa zaväzuje strážiť ceny palív prichádzajú Štátne hmotné rezervy s návrhom nového poplatku, ktorý by mohol predražiť napríklad nádrž benzínu pri Škode Octavii o 25 korún.
Podnikatelia, ako aj fyzické a právnické osoby, by mali od apríla budúceho roka v konečnej cene za vybrané ropné produkty platiť príspevok práve pre správu rezerv na budovanie ropných zásob štátu. Podľa návrhu SŠHR, ktorým by sa mala zaoberať vláda, by mala výška príspevku za motorový benzín, plynový olej, motorovú naftu, stredný olej a kerozín dosiahnuť výšku 0,50 Sk za liter a za vykurovací olej 0,20 Sk za liter. "Zavedenie príspevku bude mať síce mierny dopad na cieľovú skupinu spotrebiteľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, ktoré musia poplatok zakalkulovať do konečnej ceny predávaného výrobku, ale zabezpečí ropnú bezpečnosť štátu," tvrdí SŠHR. Zavedením príspevkov na vybrané ropné produkty chce Správa štátnych hmotných rezerv získať dostatočné množstvo finančných prostriedkov na dobudovanie a udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na cieľový stav 90 dní, čo je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovensko viazané.
Rafinérska spoločnosť Slovnaft, a.s. v súvislosti s plánom SŠHR neočakáva výraznejší vplyv zavedenia tohto poplatku na spotrebu motorových palív a uplatňovanie príspevku je podľa rafinérie štandardným opatrením v krajinách Európskej únie. "Ako to potvrdzujú skúsenosti napríklad z Nemecka, Maďarska, Portugalska, krajín Beneluxu, Slovinska, Írska, Dánska, takýto krok dokáže zabezpečiť transparentný a dlhodobo udržateľný systém tvorby, financovania, udržiavania, skladovania, ochrany a obmeňovania štátnych núdzových zásob," uviedol pre agentúru SITA hovorca firmy Slovnaft Anton Molnár. Ako dodal, podľa skúseností európskych krajín ide zároveň aj o najefektívnejší systém budovania a manažovania štátnych núdzových zásob. "Aj v súčasnosti platia tieto príspevky firmy a občania, len v menej transparentnej podobe zo svojich daní," uzavrel Molnár.
SŠHR predpokladá, že v budúcom roku získa vďaka poplatkom finančné prostriedky vo výške 1,377 mld. Sk, čo pokryje potrebné finančné prostriedky na vybudovanie núdzových zásob na približne 90 %. Podľa Správy štátnych hmotných rezerv týmto spôsobom odbremení štátny rozpočet a na tvorbe, udržiavaní a skladovaní núdzových zásob sa budú podieľať nielen obyvatelia Slovenska ako platcovia daní ako je tomu v súčasnosti, ale aj podniky a ostatní spotrebitelia motorových palív, ktorí ich kupujú na území Slovenska, a to zahraniční turisti či kamióny. "Vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok finančných zdrojov na riadne zabezpečenie plnenia úloh z oblasti núdzových zásob a napätosť štátneho rozpočtu je potrebné prijať spôsob financovania, ktorým by sa odľahčil štátny rozpočet a systémovo zabezpečil stabilný a garantovaný prílev finančných prostriedkov na núdzové zásoby," konštatuje SŠHR. Podľa Správy rezerv výška príspevku bude možné meniť v závislosti od vývoja cien ropy na trhu, výške núdzových zásob, cien služieb a technológií na ich skladovanie.