StoryEditor

Odvody niektorí nezvládnu

02.08.2007, 00:00
Nová výška minimálnej mzdy, 8 100 korún mesačne, sa dotkne viac ľudí než 1,5 percenta zamestnancov, ako to tvrdí ministerstvo práce. Zatiaľ čo 1,5 percenta zamestnancov by bolo 32-tisíc ľudí, odvody z minimálnej mzdy bude platiť asi 400-tisíc ľudí.

Minimálna mzda je totiž aj minimálnym vymeriavacím základom na platenie poistných odvodov. Tým, že sa od prvého októbra zvýši, to pocíti napríklad vyše dvestotisíc živnostníkov. Odvody z minimálnej mzdy platí aj vyše dvestotisíc zamestnancov.
Aj preto nie sú ich zástupcovia zvyšovaním minima nadšení. "V priebehu dvoch rokov narástlo o 1 200 korún," upozorňuje prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár. Tvrdí, že "priemerný ročný nárast o 400 korún by bol určite znesiteľnejší. Najmä začínajúci živnostníci alebo tí, ktorí podnikajú v službách, jednoducho nedokážu platiť odvody z vyššej sumy než z minimálnej. Budú aj takí, ktorí budú musieť skončiť."
"Po zvýšení minimálnej mzdy sa niektorí ľudia môžu stať nezamestnanými. Štát to potom stojí na takéhoto človeka rádovo okolo 15-tisíc korún mesačne," pripomína.
Podľa zamestnávateľov aj odborárov pracuje za minimálnu mzdu asi 1,5 percenta zamestnancov. Zástupcovia živnostníkov nevedia, koľkých z nich sa to týka. Masár však odhaduje, že "ide určite najmenej o 20 percent živnostníkov". Ak by to bolo tak, netvorili by tieto osoby veľkú časť z vyše dvoch miliónov všetkých slovenských zamestnancov a necelých 400 tisíc živnostníkov. Údaje Sociálnej poisťovne o odvádzaných príspevkoch však naznačujú, že tieto odhady sú výrazne podhodnotené.
Upozorňuje aj na výrazné odvetvové a regionálne rozdiely. "Najlepším príkladom je textilný priemysel. Sú regióny, kde je nízka zamestnanosť, a odvetvia, ktoré v nich pôsobia, viac nevyprodukujú." Požiadavku odvetvovej diferenciácie minimálnej mzdy pôvodne navrhovali aj zamestnávatelia. Odbory ju však odmietli.

Zamestnávatelia ju nechcú
Zástupcovia zamestnávateľov uprednostnili pri rokovaniach Hospodárskej a sociálnej rady dohodu a návrh zákona o minimálnej mzde pred svojím dlhodobým postojom, ktorým je jej úplné zrušenie. "Náš názor sa nemení. V súčasnosti však nie je vhodná spoločenská situácia na otvorenie diskusie o tejto otázke. Budeme sa však aj naďalej snažiť našich sociálnych partnerov presvedčiť," povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
07. máj 2024 15:56