Po rokovaní vlády, na ktorom sa ministri rozprávali o rastúcich cenách potravín, povedala, že zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch môže spôsobiť ich zdraženie. Vláda pritom od zákona očakáva presný opak. Predsedníčka Protimonopolného úradu Danica Paroulková tak bola prvým predstaviteľom nezávislej inštitúcie, ktorý pripustil, že sa vláda môže mýliť.
Prečo si myslíte, že tento zákon, ktorým chce ministerstvo hospodárstva zrovnoprávniť obchodné vzťahy medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, by mohol spôsobiť zdražovanie?
Ak sú v týchto vzťahoch problémy, je legitímne, že sa tým vláda zaoberá. Túto problematiku treba vnímať v dvoch rovinách. Jednou je snaha vlády zistiť, prečo sa teraz výraznejšie ako inokedy zvyšujú ceny potravín. To znamená analyzovať celý potravinový reťazec od výroby surovín až po predaj hotových produktov a zistiť skutočnú príčinu. Zároveň tiež povedať, či a ako je možné tento problém riešiť.
Druhou otázkou sú vzťahy dodávateľov potravín a obchodných reťazcov. To má riešiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Náš úrad vidí v návrhu určité riziká. Týkajú sa prípadného zníženia intenzity konkurencie medzi obchodnými reťazcami, ako aj zdražovania. To by sa v konečnom dôsledku mohlo prejaviť v neprospech spotrebiteľov, ktorí sú citliví na rast spotrebiteľských cien. Okrem toho môže dôjsť k zmene orientácie obchodných reťazcov na zahraničných dodávateľov, čo by negatívne ovplyvnilo domácich producentov.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je však presvedčený, že návrh tohto zákona je v súlade s európskym právom...
Predpokladám, že ministerstvo ako predkladateľ zákona bude o ňom neformálne komunikovať aj s Európskou komisiou, aby sa predišlo prípadným možným nedorozumeniam.
Obchodníci hovoria, že váš úrad doteraz nikdy nezistil pri obchodných reťazcoch snahu o kartelové dohody či používanie iných nepovolených praktík. Je to pravda?
Môžem k tomu povedať len toľko, že momentálne preverujeme správanie obchodných reťazcov. Robíme rozsiahle vyšetrovanie.
Čo konkrétne preverujete?
Správanie obchodných reťazcov. Ale viac vám k tomu povedať nemôžem.
To je novinka. Doteraz o tom nikto nehovoril...
O takých veciach sa dopredu nehovorí, aby sa vyšetrovanie a potrebné údaje dali získať čo najľahšie.
Čo je cieľom preverovania obchodných reťazcov?
Preveriť, či trh funguje štandardne alebo nie.
Kedy očakávate prvé výsledky?
Od účastníkov trhu budeme žiadať ešte ďalšie informácie a podklady. Momentálne analyzujeme už získané dokumenty.
Ste na stope nejakej kartelovej dohode?
Viac vám naozaj nemôžem povedať. V takejto situácii to nebýva zvykom.
| Obchodné reťazce môžu začať potraviny dovážať zo zahraničia, tvrdí Danica Paroulková. Snímka: Samuel Vanko |
| Podľa Danice Paroulkovej je snaha vlády pozrieť sa na ceny potravín legitímna. Snímka: Samuel Vanko |
Obchodné reťazce si konkurujú, ale niekedy sa zdá, akoby sa voči svojim dodávateľom správali rovnako. Žiadajú od nich rôzne dodatočné platby - za vyloženie tovaru, reklamu a podobne. Ani v cenách často necítiť väčší rozdiel...
Vzhľadom na počet reťazcov pôsobiacich na Slovensku sa dá hovoriť o konkurenčnom prostredí. Istý dohľad nad štruktúrou trhu plní úrad cez kontrolu koncentrácií. Pri posudzovaní akvizície medzi Tescom a Carrefourom sme z dôvodu rizika vzniku dominancie boli nútení transakciu zablokovať, keďže našou úlohou je chrániť konkurenčné prostredie.
Obchodné reťazce sa sledujú a navzájom preberajú niektoré praktiky. Nedá sa to považovať za snahu o vytvorenie akejsi dominancie či kartelovej dohody?
Nie. Dominancia je založená na trhovej sile podnikateľa, ktorá mu umožňuje do určitej miery správať sa nezávisle, najmä od svojich konkurentov, a mať výrazný vplyv na konkurenciu na trhu a súťažné parametre. Základným faktorom preukazovania dominancie je trhový podiel, ktorý musí byť dostatočne vysoký - 50 až 60 percent. Úrad skúma, či podobné správanie je prirodzenou reakciou na zmeny na trhu, napríklad na zmenu cien vstupov, alebo či ide o snahu konkurentov dohodnúť sa, a tak oslabiť konkurenčný tlak.
To znamená, že treba úmysel dokázať?
V správnych konaniach sa na rozdiel od trestných vecí nepreukazuje úmysel. Ak ide všeobecne o kartelové dohody, súťažné právo zakazuje konkurentom dohadovať sa, a to najmä o cenách, rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania a podobne. Ale ak sa podnikatelia - a zvyčajne to tak funguje pri trhoch s dominantným hráčom, ktorý určuje cenovú úroveň na trhu - prispôsobia a kopírujú ceny dominanta, v takom prípade nejde o protiprávne konanie.
A čo ak dôjde k tichej dohode, pri ktorej neexistujú žiadne dokumenty?
Kartelová dohoda nemusí byť zachytená písomne. Môže byť aj ústna. Konkurenti sa zvyčajne kontaktujú a dohodnú sa na spoločných postupoch ďalšieho pôsobenia, prípadne fungovania na trhu. A našou úlohou je takéto praktiky odhaľovať a zakazovať.
Ako sa dá takáto dohoda dokázať, keď nie sú o tom žiadne doklady?
Práve v tom je naša práca náročná, že porušenie zákona a protiprávne konanie treba dokázať. Existujú na to rôzne spôsoby a techniky. Dá sa nimi dokázať, že nešlo o bežné kopírovanie správania konkurencie, ale o obmedzenie hospodárskej súťaže prostredníctvom dohody alebo kolúzie. Práve preto musia byť sankcie také vysoké, aby pôsobili aj preventívne.
Predsedníčkou úradu ste od roku 2001. Ktorý prípad vás doteraz najviac zaujal či zamestnal?
Každý si vyžaduje veľmi dôsledné prešetrenie. Pre mňa bol zaujímavý prípad zneužitia dominantného postavenia spoločnosťou Slovak Telecom. Išlo o dlhodobú snahu brániť uvoľneniu prístupu k miestnym telekomunikačným vedeniam konkurentom. Bolo to dôležité pre rozvoj konkurenčného prostredia v danom sektore, ale najmä pre inovácie a technický pokrok, ktorý sa tým umelo pribrzdil.
Zaujímavý je aj prípad kartelovej dohody stavebných firiem pri výstavbe diaľnice Mengusovce - Jánovce. Zásahy protimonopolných inštitúcií v prípadoch kolúzií pri verejných obstarávaniach sú dôležité aj z dôvodu nevyhnutnosti efektívneho narábania s verejnými prostriedkami. Ich výdaj sa týmto protiprávnym konaním umelo zvyšuje až o 40 až 50 precent.
Ako ďalší prípad možno spomenúť zneužitie dominancie Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia. Táto firma prostredníctvom neprimeraných podmienok vylúčila z domáceho trhu zahraničného konkurenta, čím došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
V akom štádiu je prípad s Cargom?
Vydali sme právoplatné rozhodnutie a teraz tento prípad skúma Krajský súd v Bratislave.
Aké môžu byť dôsledky pre spomínané stavebné firmy?
Súd môže potvrdiť alebo zrušiť naše rozhodnutie. My sme konštatovali, že medzi tromi konzorciami došlo pri výstavbe diaľnice ku kartelovej dohode, čím bolo porušené nielen národné, ale aj komunitárne súťažné právo. Bola o tom podrobne informovaná aj Európska komisia. V tomto prípade sme uložili celkovú pokutu 1,3 miliardy korún.
Koľko prípadov ste v tomto roku riešili?
Vydali sme 87 rozhodnutí a otvorených máme 22 správnych konaní, z ktorých ešte asi polovicu chceme uzavrieť do konca roka. Pôjde o prípady zneužívania dominantného postavenia na trhu, dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, ako aj o uzavretie niekoľkých posudzovaných akvizícií.
Na svete nie je veľa krajín, ktoré majú ropu a môžu tak ovplyvňovať aj jej ceny. Sú združené napríklad v OPEC-u. U nás či v Európe sa bojuje proti kartelovým dohodám, ale vývoj svetovej energetiky, a tým aj ekonomiky, drží v šachu len niekoľko štátov. Nie je to paradox?
V OPEC-u sú integrované krajiny. Ale súťažné právo sa aplikuje len na fyzické a právnické osoby, ktorých aktivity môžu súvisieť s obmedzením hospodárskej súťaže. Na svete nie je inštitúcia, ktorá by mohla v tomto zmysle konať voči štátom.