Pocíti Slovensko po vstupe do eurozóny finančnú krízu intenzívnejšie? Ako sa to prejaví?
Juraj Barta, hlavný analytik Slovenskej sporiteľne
Áno. Viac sa prejavia drahšie peniaze na trhu v podobe vyšších úrokových sadzieb. Doteraz je Slovensko pomerne izolované od týchto problémov a likviditná situácia nie je previazaná so situáciou v eurozóne. Po vstupe do eurozóny sa to prejaví naplno. Nebude to mať nejaké katastrofické dôsledky, ale v každom prípade budú úrokové sadzby najmä v likvidite vyššie.
Eva Sárazová, analytička Poštovej banky
Spomalenie ekonomického rastu v eurozóne môže vyvolať pokles jej spotreby, čo v konečnom dôsledku môže viesť k zníženiu dopytu po tovaroch vyvážaných zo Slovenska. V prospech nášho vývozu do eurozóny však hrá fakt, že po prijatí eura ako národnej meny sa odstráni v prípade exportérov nepriaznivý efekt posilňujúcej sa domácej meny oproti euru, ktorý doposiaľ hral v ich neprospech. Slovensko po vstupe do eurozóny však nevymení len korunu za euro, ale aj naše úrokové sadzby za tie eurové. Základnú sadzbu tak už nebude určovať Národná banka na základe ekonomického vývoja u nás, ale Európska centrálna banka na základe celkového vývoja v krajinách eurozóny. Negatívny vývoj vo svete a jeho dosahy na eurozónu tak budeme pociťovať zrejme o niečo citlivejšie.
Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank
Pokiaľ ide o vplyv spomalenia hospodárskeho rastu eurozóny, existuje oprávnený dôvod na obavy, že v budúcom roku môže byť tento faktor citeľnejší aj pri dopyte po našom vývoze, hoci skúsenosť z tohto leta naznačuje, že slovenský priemysel zatiaľ stojí na výhodnejšej strane nadnárodnej racionalizácie spojenej s obdobím slabšieho rastu, respektíve stagnácie (citlivejšie naň doplatia skôr nákladovo drahšie krajiny).
To najhoršie, pokiaľ ide o averziu investorov k riziku, a teda aj o rizikovú prirážku slovenských štátnych dlhopisov by v horizonte prvého polroka budúceho roka mohlo odznieť, no veľa bude závisieť od smerovania rozpočtového hospodárenia nielen za tento rok. Pokiaľ ide o vyššie medzibankové úročenie Euribor, v tejto oblasti je na mieste obávať sa najcitlivejšieho dosahu na slovenské hospodárstvo, keďže v súčasnosti sa ešte pod vplyvom prebytku korunovej likvidity tešíme výrazne nižšiemu úročeniu Bribor.
Marek Gábriš, analytik ČSOB
Určité dôsledky určite pocíti. Už iba kvôli tomu, že úrokové sadzby na peňažnom trhu pôjdu hore. V dôsledku likviditnej krízy v EMU sú tam sadzby vyššie približne o 30 až 50 bps. Nemala by to však byť žiadna dráma. Úrokové sadzby na Slovensku už boli na takých úrovniach a ekonomika to bez problémov uniesla. Ďalšia vec je, že príde k spomaleniu ekonomiky eurozóny, ale to by sa nás dotklo, aj keby bola krajina mimo. Spoločná mena by mala byť aj výhodou -- chrániť subjekty pred volatilitou v čase turbulencií na finančných trhoch.
Juraj Valachy, analytik Tatra banky
Eurové úrokové sadzby sú v dôsledku finančnej krízy a následných obáv z nedostatku likvidity mierne vyššie ako korunové už od leta minulého roka. Ak eurové sadzby do konca roka nepoklesnú, prechod na euro bude znamenať nárast slovenských sadzieb. Je fakt, že na rozdiel od štandardnej situácie sú úrokové sadzby do jedného roka momentálne vo väčšej miere ovplyvňované napätím na finančnom trhu ako nastavením kľúčovej sadzby jednotlivých centrálnych bánk.