Vlastníctvo investičného zlata predstavuje "bezpečný prístav" nielen pre drobných investorov, ale aj pre samotné štáty. Slovensko má investičné zlato v objeme 31,7 tony uložené v Bank of England.
Jeho hodnota je približne 1,3 miliardy eur. Parlament má v stredu na mimoriadnej schôdzi rokovať o návrhu uznesenia k návratu investičného zlata na Slovensko. Tento zámer inicioval predseda Smeru-SD Robert Fico. Podľa odborníkov má pri takýchto rozhodnutiach štátu cena prepravy či stráženia okrajový význam. Otázne však je, ako by ho štát využil.
Národná banka Slovenska (NBS) nevie presne vyčísliť, koľko by prevoz zlata stál. Uviedla však staré ceny z minulosti. "Náklady na prevoz a poistenie v roku 1998 predstavovali 37 dolárových centov na jednu uncu zlata, v roku 2000 to bolo 30 dolárových centov za uncu. Aktuálnymi informáciami nedisponujeme, náklady totiž závisia vždy od konkrétnej dohody strán. Preto je veľmi ťažké predpovedať, aké by boli v súčasnosti," priblížil pre TASR hovorca NBS Peter Majer.
Náklady na stráženie
Zároveň uviedol, že súčasná miera zhodnotenia je 0,33 percenta ročne, čo je podľa NBS atraktívna úroveň oproti investíciám do akceptovateľných dlhopisov, kde výnosy do splatnosti dosahujú výrazne záporné hodnoty. "Výnos z obchodovania s investičným zlatom na trhoch je dodatočným príjmom NBS. Za minulý rok to bolo 5,086 milióna eur," vyčíslil Majer.
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár v nedeľu v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 uviedol, že poslanci finančného výboru dostali od NBS už v minulosti list k tejto problematike, keď bol jej guvernérom Jozef Makúch. "Náklady na prevoz sú jedna vec. So zlatom môžeme obchodovať, ale nie doma," tvrdí Bugár.
Tiež spomínal aj náklady na stráženie a uskladnenie. "Klub sa ešte nerozhodol, ale ja určite budem o tom hovoriť v klube, že nie. Ak vedľajšie účinky tohto rozhodnutia budú negatívne pre štát, tak potom to nesmieme urobiť," uviedol Bugár v súvislosti s tým, či poslanci strany podporia tento návrh v parlamente.
Odborníci hovoria, že náklady na prevoz či úschovu sú len okrajovou záležitosťou. "Nakladanie s devízovými rezervami, a tak i so zlatom, je strategická záležitosť štátu. To rovnako platí aj pre výber miesta úschovy zlatých rezerv. Pri takýchto strategických rozhodnutiach je samotná cena prepravy marginálnou otázkou," podotkol riaditeľ spoločnosti Golden Oak Trust Miroslav Tamáš.
Zalepenie diery v rozpočte
Riziko však vidia v tom, ako by sa so zlatom naložilo. Fico návrat zlata zdôvodňuje slabým zhodnotením, hroziacou finančnou krízou, ako aj vlečúcim sa procesom brexitu.
"Ak chce štát zlato stiahnuť na Slovensko a naďalej ho tu držať, je to v poriadku. Ale ak by bolo zámerom využiť likviditu zlata napríklad na zalepenie diery v štátnom rozpočte, to úplne v poriadku nie je. Navyše, aby na Slovensku mohol vzniknúť priestor na obchodovanie so zlatom, museli by sme najskôr nájsť odborníkov, ktorí by na to vedeli vytvoriť obchodné modely," priblížil riaditeľ pre investície a zlato v spoločnosti FinGo František Burda.
Investori zlato nakupujú pre jeho povesť bezpečného prístavu v čase krízy. "Uvedomujú si to aj samotné štáty a keby to tak nebolo, tak by Čína, Rusko, India, Poľsko a iné krajiny v súčasnosti nenakupovali stovky ton investičného zlata. Z našich skúseností začínajú rovnako uvažovať aj malí investori, teda aj bežní klienti, ktorí si na zlato sporia, aby tak ochránili svoj majetok proti inflácii aj proti prípadnej finančnej kríze," dodal Burda.