Čo by mali spoločenstvá vlastníkov bytov brať do úvahy pri rozhodovaní o odpojení od veľkých teplární?
Agentúra v každom prípade odporúča najskôr urobiť kroky na strane úspor -- to znamená vyregulovanie sústavy, nainštalovanie meračov, výmenu okien a zateplenie. Naše bežné skúsenosti ukazujú, že takýmto spôsobom je možné ušetriť 40 až 50 percent nákladov na vykurovanie.
Až potom môžu zvažovať odpojenie. Ak by sa rozhodli prejsť na vlastné kotolne skôr, prerobia veľa peňazí na kotle, ktorý bude zbytočne predimenzovaný.
Predajcovia blokových kotolní argumentujú troj- až štvorročnou návratnosťou investície. Sú takéto čísla reálne?
Prepočty našej agentúry a iných nezávislých inštitúcií, ako napríklad košickej Technickej univerzity, ukazujú, že takáto návratnosť nie je reálna. Náklady na vykurovanie nepredstavujú len platby za samotné palivo, ale aj za samotné obstaranie kotla, prevádzkové náklady ako spotreba vody a elektriny, údržba, obsluha a možné opravy. Agentúra sa niekoľkokrát stretla s tým, že občania sú nepresne informovaní a sú im prezentované len náklady na samotný plyn. Aj to často v tarifách pre veľkoodberateľov, ktoré sú nižšie. Náklady na splátky úveru a prevádzku sú skryté vo fonde opráv, ktorý sa zvýši, ale ľuďom to už nie je prezentované ako náklady na kúrenie.
Agentúra je pripravená stretnúť sa na verejnej debate aj za účasti médií s dodávateľmi domových kotolní a prediskutovať na základe faktov a konkrétnych čísel výhody a nevýhody jednotlivých systémov vykurovania vrátane reálnej návratnosti a nákladov na prevádzku domových kotolní. Nezastávame sa centrálneho zásobovania teplom. Chceme, aby ľudia mali správne a korektné informácie o tom, ktoré vykurovanie je pre toho-ktorého zákazníka výhodnejšie a pohodlnejšie. Aj medzi teplármi sa môžu nájsť nekorektní dodávatelia, ale to neznamená, že centrálne zásobovanie je zlá myšlienka. Svedčí o tom príklad zo západných krajín, kde sa takéto siete úspešne rozširujú.
Veľkí teplári argumentujú tým, že veľkoobchodní odberatelia plynu nie sú oproti zákazníkom s menším odberom cenovo zvýhodnení tak, ako je to v ostatných krajinách. Aký je váš názor na túto problematiku?
Áno, je to pravda. Táto dočasná cenová disproporcia dáva ľuďom skreslené informácie pri rozhodovaní, či sa odpojiť. Som presvedčený, že táto situácia je dočasná, a skúsenosti napríklad z Česka, ale aj z ostatných štátov svedčia o tom, že rozdiely by mali byť vyššie. Bol by som nerád, aby sa opakovali 90. roky, keď sme si mysleli, že kubík plynu stojí dve koruny a každý starosta musel do obce dotiahnuť plynové siete. Potom ľudia boli v šoku, keď zistili reálnu cenu. Dúfam, že ani odberatelia s blokovými kotolňami nezistia o dva či tri roky, že skutočná cena je niekde úplne inde.
V platnosti je vyhláška o odpájaní, podľa ktorej musia ľudia za odchod od veľkých teplární platiť tisíce korún. Čo si o tom myslíte?
V každom prípade náklady na pripojenie existujú a keď sa niekto naraz rozhodne prestať službu využívať, mal by znášať náklady. Niekedy sa rozhodne odpojiť len niekoľko bytov a potom vznikajú problémy. Napríklad spoločné priestory sa vykurujú, vznikajú spory medzi dodávateľom tepla a odberateľmi, tepelné prestupy sú prítomné. Myslím si, že je to vcelku korektné. Ak sa niekto odpojí, automaticky vznikajú náklady tým odberateľom, ktorí zostali napojení na systém.
Predajcovia blokových kotolní argumentujú tým, že centrálne teplo zbytočne vykuruje aj chodníky a priestranstvá pred domami.
Slovensko má stanovené veľmi tvrdé normatívy. Pri vode, plyne, každom sieťovom odvetví sú straty, ktoré do určitej miery znáša zákazník. Všetko, čo už je nad stanovenú normu, však musí znášať len dodávateľ. V prípade tepla sú tieto straty striktne určené vyhláškou a prísne overované. Teplárne sú tak nútené investovať do modernizácie. Tým je, samozrejme, zabezpečená aj bezpečnosť dodávky a veci s tým súvisiace.
Komu sa oplatí odpojiť a čo môžu robiť veľkí teplári pre to, aby odpájanie eliminovali?
Výhodnosť odpojenia je individuálna. Treba si prepočítať, koľko ma kúrenie vychádza teraz a koľko by ma vyšlo v prípade odpojenia. Najlepšie je nechať si urobiť kvalitný a nezávislý audit. Často je problém aj na strane samotných teplárov, v komunikácii so zákazníkmi a podobne.
Teplárenské firmy nie sú až taký monopol, fungujú v tvrdom konkurenčnom prostredí blokových kotolní. Ak chcú byť úspešné, musia investovať. Jednou z mála ciest, ako znižovať náklady na vykurovanie, je biomasa. A to je riešenie technicky možné len pre centralizované zdroje. Biomasa kopíruje vývoj ceny plynu s určitou zľavou, takže je vždy lacnejšia.
Bude však cenovo výhodná aj o päť či desať rokov, keď sa na ňu napojí polovica všetkých teplárov?
Aby bola reálne konkurencieschopná, musí byť vždy lacnejšia ako plyn. Trh sa vyvíja a možno budú prípady, keď sa to stane. Ale nikto dnes nevie, aká bude o päť rokov cena ropy. Biomasu vyrábame doma a teplárenské spoločnosti si určitým spôsobom vedia regulovať jej nákupné ceny a potrebné množstvo. Naopak, do sibírskych plynových ložísk sa im určite vstúpiť nepodarí. Som presvedčený, že ak chcem uniknúť z cenovej pasce plynu, toto je v súčasnosti jedna z mála reálnych ciest, ktorá vyhovuje aj ekologickým požiadavkám.