Slovensko sa prepadá v rebríčku vnímania korupcie. Vyplýva to z celosvetového Indexu vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index), ktorý každoročne vydáva Transparency International.
V meradle 180 svetových krajín sme na 59. priečke, v medziročnom porovnaní ide o zhoršenie o dve miesta. Je to dokonca až o päť miest horšie ako na začiatku volebného obdobia v roku 2016. V rámci Európskej únie sme šiesti od konca.
Slovensko získalo 50 bodov z možných 100.
Počet potrestaných prípadov korupcie na Slovensku v posledných rokoch klesol, väčšina odsudzujúcich verdiktov sa týkala malých úplatkov. Celkový počet rozhodnutých korupčných káuz, ktoré prejednáva Špecializovaný trestný súd, v rokoch 2016 až 2019 klesol o tretinu. Až dve tretiny potrestaných prípadov sa týkali korupcie s úplatkami do hodnoty 500 eur.
Ľudia neveria justícii
V posledných rokoch výraznejšie stúpol podiel Slovákov, ktorí v prieskumoch zaradili korupcii medzi tri hlavné problémy krajiny. Vlani tento názor zastávalo 40 percent obyvateľov v porovnaní s 23 percentami v roku 2012.
Podľa TIS v krajine klesá ochota obyvateľov nahlasovať korupciu, a to v čase vysokej nedôvery verejnosti v políciu a justíciu. Vo skoršom prieskume medzi slovenským manažérmi 52 percent respondentov tvrdilo, že kvôli korupcii neuspeli v posledných troch rokoch aspoň v jednom tendri na verejnú zákazku.
Netrestáme politikov
V súčasnom volebnom období sa tiež znížil počet odsúdených politikov, sudcov, policajtov a prokurátorov v súvislosti s korupciou. "Kľúčový problém je veľká korupcia. Aj z podnikateľského prieskumu vyplýva, že malá korupcia sa trestá, veľká sa netrestá," povedal riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
"Celkový počet rozhodnutých prípadov v rokoch 2016-19 oproti obdobiu 2012-15 klesol o tretinu. Výrazne klesol aj počet odsúdených politikov, sudcov, policajtov či prokurátorov. Kým v súčasnom volebnom období do októbra 2019 bolo takýchto len 12 prípadov, v tom minulom až 30," vysvetľuje organizácia.
"Aj po tomto volebnom období tak ostáva v novodobej histórii Slovenska najvyššie postaveným voleným funkcionárom s trestom za korupciu exprimátor Čadce Jozef Pohančeník za úplatok v hodnote 50-tisíc eur z roku 2005 (pri nástenkovom tendri sa korupciu nepodarilo preukázať, šlo o zneužitie právomoci verejného činiteľa, resp. machinácie v obstarávaní)," dodalo Transparency.
Zlepšenie postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by mohlo podľa Šípoša nastať po zvolení dôveryhodných ľudí do čela prokuratúry a presvedčivom uzavretí politicky citlivých prípadov. Pomohli by aj celkovo vyššia transparentnosť vo výbere a výkone práce prokurátorov i polície, ako aj sfunkčnenie nového úradu na ochranu tzv. whistleblowerov.
Celosvetový pohľad
Poradie na čele rebríčka je stabilné. Do prvej desiatky sa okrem Dánska a Nového Zélandu (obe 87 bodov) dostali ešte Fínsko, Singapur, Švédsko, Švajčiarsko, Nórsko, Holandsko, Nemecko (80 bodov) a Luxembursko. Veľká Británia skončila na zdieľanom 12. mieste, Spojené štáty s Francúzskom na zdieľanom 23. mieste (69 bodov).
O poznanie horšie je na tom ďalšia mocnosť Čína, ktorá s 41 bodmi skončila 80. rovnako ako India. Pre Čínu ale aj toto umiestnenie znamená vzostup o sedem pozícií. O jedno miesto si polepšilo aj Rusko, aj keď rovnako s 28 bodmi skončilo až 137.
Na úplnom konci rebríčka sú Somálsko (deväť bodov), Južný Sudán (12 bodov), Sýria (13 bodov), Jemen (15 bodov) a Venezuela (16 bodov).
Najhoršie priemerné hodnotenie zo všetkých regiónov má subsaharská Afrika s 32 bodmi. Celosvetový priemer je 43 bodov.