Recyklačný fond už Slovensko nepotrebuje. Tvrdia to niektorí zástupcovia zamestnávateľských organizácií a kolektívne systémy (firmy, ktoré si na zber a separovanie odpadu založili jednotlivé priemyselné odvetvia). "Za jeho zber a spracovanie zodpovedajú dovozcovia a výrobcovia tovaru. Oni majú rozhodovať, ako to zabezpečia čo najlepšie," tvrdí Juraj Sabaka z Republikovej únie zamestnávateľov.
Tak ako v iných odvetviach, aj v odpadovom hospodárstve pôsobia štandardní podnikatelia. Preto už nepotrebujú finančnú podporu fondu -- dodáva Hana Nováková, riaditeľka spoločnosti Envi-pak, organizácie na zber a separovanie odpadu z obalových materiálov.
Rezort životného prostredia, na čele ktorého je nominant SNS, však zrušenie fondu nepripravuje. Naopak. Chce posilniť jeho financovanie a zvýšiť príspevok na jeho činnosť.
Narúša podnikanie
Vznik fondu považovala za "nesystémový krok" aj časť bývalej vládnej koalície, najmä SDKÚ-DS. Jej partner SMK, ktorý vtedy riadil ministerstvo životného prostredia, však dokázal jeho existenciu obhájiť. Recyklačný fond, ktorý finančne podporuje zber, separovanie a spracovanie odpadu, vznikol pred piatimi rokmi. Z poplatkov, ktoré zaplatia spotrebitelia v cenách tovaru, rozdelil na takéto projekty okolo 2,3 miliardy korún.
Využitie týchto peňazí by malo byť podľa Sabaku lepšie kontrolované. Za dôležité považuje, aby sa prínosy projektov dôsledne vyhodnocovali. Z právnych analýz vyplýva, že tento neštátny fond nebol založený v súlade s ústavou -- tvrdí Martin Ciran, generálny riaditeľ Združenia výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu -- Envidom. "Podporovaním vybraných firiem narúša podnikateľské prostredie." Fond je podľa neho organizáciou bez zodpovednosti. Správna rada rozdeľuje peniaze "bez preukázanej efektívnosti projektov, ich kontroly a postihu nesprávnych rozhodnutí". Podľa Novákovej tak zbytočne vznikli väčšie recyklačné kapacity ako potrebujeme. "Na Slovensku by mohli spracovať odpad skoro z celej Európy."
Ťažšie ako z Bruselu?
Riaditeľ recyklačného fondu Ján Líška pripomína, že fond podporuje investičné projekty do výšky 30 percent z ceny investícií. Zvyšok musí zaplatiť firma, ktorá chce vybudovať nové spracovateľské linky. Podmienky na získanie financií "sú tvrdšie ako pri ich poskytovaní z európskych fondov", tvrdí Líška. Skôr ako o nich správna rada rozhodne, vyjadria sa k projektom aj banky a experti z vysokých škôl či výskumných ústavov. Podniky musia garantovať, že v triedení a spracovaní odpadu budú plniť svoje záväzky najmenej päť rokov. Ak to nedokážu, môžu prísť o majetok.
Líška pripúšťa, že doteraz sa viac sústreďovali na zriaďovanie spracovateľských kapacít a menej na zber a separovanie odpadu. "Naopak to nešlo. Kam by sme ho dali, keby nebolo dosť recyklačných liniek?"
Deformuje trh
Recyklačný fond je nutné zlo. Vznikol v čase, keď naša ekonomika musela pred vstupom do únie rozbehnúť recykláciu odpadov, hovorí Jiří Mikulenka, jeden z jeho zakladateľov -- teraz generálny riaditeľ organizácie na zber a triedenie elektronického odpadu SEWA. "Rozbeh tohto priemyslu je za nami. Dotácie vybraným subjektom deformujú trh," tvrdí dnes Mikulenka.
Rezort životného prostredia chce zlepšiť financovanie fondu. V súčasnosti využíva na svoju činnosť tri percentá z vybraných peňazí. Po novom by to mali byť štyri, možno päť percent. "Chceme tiež rozšíriť recykláciu nákladných automobilov, autobusov, stavebných a poľnohospodárskych strojov či betónu," odôvodňuje existenciu fondu štátny tajomník rezortu Jaroslav Jaduš.
Za a proti existencii Recyklačného fondu
za:
-- recyklačné kapacity na Slovensku nie sú ešte dobudované
-- podporou spracovateľských kapacít sa zvyšuje počet pracovných miest
-- finančne treba viac podporiť zber a separovanie odpadu
proti:
-- finančne podporuje firmy, čím narúša trhové prostredie
-- netransparentné rozdeľovanie peňazí
-- slabá kontrola použitých financií
-- recyklačné fondy v Európe neexistujú. Zber a recykláciu zabezpečujú kolektívne systémy