Slovenská ekonomika pod vplyvom zahraničia pokračuje v pomalšom výkone, ale stále napreduje. Jej rast dosiahne v tomto roku 2,2 percenta, teda porovnateľne s 2,3 percenta v 2019.
Ochladenie je citeľné najmä v exportne orientovanom priemysle, kým trh práce stále odoláva. Oživenie v nasledujúcich rokoch vyvrcholí so záverom čerpania eurofondov tretieho programového obdobia v roku 2023. Vyplýva to z komentára k aktuálnej makroekonomickej prognóze z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Po dosiahnutí vrcholu v roku 2018 slovenská ekonomika vlani výrazne zvoľnila na odhadovaných 2,3 percenta. Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa podľa autora komentára a riaditeľa odboru makroekonomických analýz a prognóz na IFP Branislava Žúdela premietol predovšetkým do slovenského exportne orientovaného priemyslu.
Spomalenie bude pokračovať
Zhodnotil, že pri historicky nízkej nezamestnanosti si zamestnanci na mzdách polepšili najviac od roku 2008. V míňaní však domácnosti ostali opatrné a dodatočné príjmy sa pretavili do rekordných úspor. Celková vládna spotreba sa zvýšila najmä vďaka zvyšovaniu tarifných platov zamestnancov vo verejnom sektore.
Spomalenie ekonomiky bude v roku 2020 pokračovať, keď rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahne 2,2 percenta. "Jaguar Land Rover síce podporí novou výrobou export, no jeho dynamika bude tlmená slabším zahraničným dopytom," poznamenal Žúdel.
Po výraznom prehrievaní v roku 2018 sa tak podľa neho ekonomika aj v tomto roku bude vracať späť k svojmu potenciálu a trh práce ostane stabilný. "Zvýšenie miezd bude pomalšie, zosúladí sa s rastom produktivity práce. Spotreba domácností bude zodpovedať dynamike príjmov. Vládna spotreba porastie pomalšie ako predchádzajúci rok a stagnujúce verejné investície stiahnu nadol tvorbu fixného kapitálu," dodal.
Zahraničný dopyt aj automobilky pomôžu
V nasledujúcich rokoch podľa jeho slov príde k oživeniu ekonomiky. Exportu pomôže vyšší zahraničný dopyt aj príspevok automobiliek. "S ekonomickým oživením predpokladáme znižovanie vysokej miery úspor, ktoré pozitívne ovplyvnia súkromnú spotrebu," doplnil Žúdel s tým, že v roku 2023 "nakopne" ekonomiku aj záver eurofondového obdobia.
To by malo ovplyvniť vládne investície a spotrebu, ale aj súkromný sektor. Vyššie mzdy potiahnu spotrebu domácností a ekonomika sa začne mierne prehrievať.
Zamestnanosť podľa IFP v roku 2020 zvoľní a pribudne niečo vyše 5000 pracovných miest. Mierne oživenie ekonomiky sa v roku 2021 premietne aj do vyššej tvorby pracovných miest. "Miera nezamestnanosti sa v roku 2020 stabilizuje blízko historického minima na úrovni 5,8 percenta. V ďalších rokoch bude nezamestnanosť stagnovať, mierny pokles predpokladáme až na konci horizontu prognózy," očakáva.
Priemerná nominálna mzda by mala stúpnuť v roku 2020 o 4,5 percenta, čo je výrazné spomalenie oproti 7,4 percenta v roku 2019. Polepšia si najmä zamestnanci vo verejnom sektore vďaka valorizácii tarifných platov. V roku 2021 potiahne priemernú mzdu aj výrazné zvýšenie minimálnej mzdy.
Rizikom sú obchodné spory
Miera inflácie by sa mala v roku 2020 znížiť na 2,3 percenta. "Výrazne sa zníži najmä rast cien potravín, čomu pomôže aj zníženie DPH na vybrané potraviny od začiatku roka. Regulované ceny potiahne zvýšenie cien energií, najmä elektriny, od januára," priblížil Žúdel. Celková inflácia sa v ďalších rokoch výraznejšie nezmení. Na strednodobom horizonte sa očakáva inflácia na úrovni 2,2 percenta.
Rizikom vývoja sú obchodné spory, pretrvávajúci slabý výkon eurozóny a od roku 2021 tvrdý brexit, ale aj výraznejšie premietnutie poklesu priemyslu do trhu práce.
"V prvom štvrťroku 2020 globálny vývoj zhorší aj vplyv preventívnych opatrení pred šírením koronavírusu," podotkol Žúdel. V domácom prostredí je negatívnym rizikom silnejšia reakcia trhu práce na spomalenie ekonomiky, čo môže zasiahnuť hlavne súkromnú spotrebu.