„Dopad na priemernú rodinu by mal byť akceptovateľný a zvládnuteľný,“ myslí si viceguvernér Národnej banky Slovenska Viliam Ostrožlík. Väčšinu zo zvýšenia spôsobia vyššie ceny služieb. Tie si dovolia najmä bohatší, ktorých bude stáť zavedenie eura najviac spomedzi všetkých skupín obyvateľstva.
Bohatší a mestskí
Podobne ako OECD očakáva dopad zavedenia eura na infláciu na úrovni 0,3 percenta aj naša centrálna banka a ministerstvo financií. OECD upresňuje, že podľa skúseností z ostatných eurozónových krajín sa zvýšenie cien dotkne najmä služieb. Najviac, o 5,4 percenta tam v priemere zdraželi rekreačné a športové služby a služby pre domácnosti, ktoré stúpli o 4,8 percenta. Po zavedení eura boli v týchto krajinách drahšie aj služby kaderníkov, čistenie a opravy šatstva, reštaurácie, kaviarne či časopisy. „Euro bude mať dopad na tovary a služby, ktoré kupujú najmä bohatší ľudia žijúci vo väčších mestách,“ tvrdí vedúci divízie regionálnych štúdií OECD Andreas Wörgötter.
Podľa prepočtov OECD kvôli zavedeniu eura minie najviac najvyššia príjmová skupina, a to o 981 korún ročne viac. Podľa porovnaní ostatných skupín obyvateľstva zavedenie eura pocítia najviac rodiny s deťmi, ľudia medzi 30 a 44 rokov, samostetna zárobkovo činné osoby a ľudia žijúci v husto osídlených mestách. Naopak, najmenej sa prechod na euro dotkne nezamestnaných, ktorým stúpnu ročné výdavky o 138 korún a dôchodcov, ktorým stúpnu náklady o 151 korún.