Ďalší krok k euru: Skrotené ceny

Slovensko v piatok po prvýkrát začalo plniť inflačné kritérium pre prijatie eura. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla augustová harmonizovaná inflácia 1,2 percenta, najmä vďaka lacnejším potravinám a oblečeniu.
Na rozdiel od júla to stačilo na to, aby sa 12-mesačná priemerná inflácia dostala pod hodnotu požadovanú pre vstup do euro Za júl sme kritérium minuli o 0,07 percentuálneho bodu.
S prehľadom
Inflačné kritérium pre prijatie eura stanovuje, že priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu priemerný rast cien v troch krajinách Európskej únie s najnižšou infláciou, a to v období od apríla do marca budúceho roka.
Slovenský priemer za posledných 12 mesiacov klesol už v auguste na 2,4 percenta, pričom porovnávacia hodnota bola viac ako 2,5 percenta. "Mala by klesnúť k 1,6 percenta v decembri a na tejto hodnote by sa mala udržať až do apríla. Referenčná hodnota by pritom nemala klesnúť pod 2,5 percenta," hovorí o blízkej budúcnosti cien analytik ING Bank Eduard Hagara. Pre Slovensko by to v rozhodujúcom období znamenalo dostatočnú rezervu.
"Pri vyhodnocovaní kritéria môže byť dôležité, že k plneniu sme sa nedostali až posledný mesiac pred vyhodnocovaním, ale už s dostatočným časovým predstihom, čo môže poukazovať na stabilitu vývoja inflácie na Slovensku," konštatuje člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska Peter Ševčovic.
Európska komisia už kvôli inflácii nepovolila začiatkom roku 2007 prijatie eura Litve. Pre drobnú odchýlku 0,1 percentného bodu nepovažovala jej infláciu za udržateľnú, čo sa napokon aj potvrdilo. Problémy s infláciou po prijatí eura malo zasa Slovinsko.
Pokazená radosť
Na optimizmus zo skrotenej inflácie však vo štvrtok vrhla tieň správa, ktorá spochybnila plnenie kritéria deficitu verejných financií. Slovensko pritom doteraz žilo v domnienke, že jeho zvládnutie už má za sebou. Podľa predbežných záverov misie Eurostatu by totiž európsky štatistický úrad mohol požadovať zvýšenie deficitu o 0,7 percentuálneho bodu za minulý rok, kvôli údajne nesprávne zaúčtovaným výdavkom verejnoprávnych médií a Národnej diaľničnej spoločnosti v rozpočte. To by mohlo spôsobiť takisto zvýšenie deficitu v tomto roku, ktorý by sa tak dostal nad Bruselom určený limit troch percent hrubého domáceho produktu.
Exminister financií Ivan Mikloš v tejto súvislosti hovorí o extra výdavkoch 11,5 miliardy korún, podľa predsedu vlády Róberta Fica by prípadná korekcia nemala presiahnuť päť miliárd. "Ak Eurostat povie, že to musí byť zahrnuté v deficite, budeme musieť urobiť nové kalkulácie. Sme však na to pripravení, pretože naším cieľom je prijať euro 1. januára 2009," vyhlásil premiér.
"Ministerstvo financií odhadlo tento vplyv na 0,23 percenta HDP. To by znamenalo celoročný schodok 2,93 percenta. My odhadujeme efekt mierne vyššie na 0,27 percenta. Je to tesne pod stanoveným trojpercentným limitom," dáva Ficovi za pravdu analytik ČSOB Marek Gabriš. Vláda má podľa neho stále šancu na udržanie deficitu pod trojpercentnou hranicou. "Vzniknutý problém však upozorňuje, že hospodárenie počas zvyšnej časti roka bude musieť byť veľmi obozretné," dodal Gabriš.
Eurostat predbežné informácie odmietol komentovať. "Tlač sa javí príliš špekulatívna. Každá členská krajina totiž musí poslať Eurostatu upravené hodnoty deficitu a dlhu do prvého októbra. Debaty v tomto čase sú preto bezvýznamné," povedala hovorkyňa eurokomisára pre ekonomické a menové záležitosti Joaquína Almuniu Amelia Torres.