Vidíte reálne, že by sa mohol v Bratislave začať v roku 2023 stavať tunel Karpaty a dokončiť v roku 2030?
Podľa toho, ako to na Slovensku beží, ťažko povedať. Dodnes počúvam rôzne názory na trasovanie druhej etapy obchvatu Bratislavy, ktorý je určite veľmi dôležitý. A na takzvaný „efekt obchvatu“ platí unisono názor, že ho bude cítiť až po dobudovaní celej stavby. Pretrváva však nejednotnosť názorov. Výstavba diaľnic je u nás viac politická ako odborná téma a blížia sa voľby. Preto si myslím, že múdrejší budeme až po zostavení novej vlády. Uvídíme, ktoré názory prevládnu a podľa toho sa bude dať konštatovať, kedy je reálne vypisovať nové tendre.
Z akých zdrojov by sa staval?
Z hľadiska financovania nám na Slovensku chýba ucelený pohľad na to, ako chceme do budúcnosti zabezpečiť zostávajúcu časť dostavby diaľnic a rýchlostných komunikácií. Pri príprave nového operačného programu bude eurofondový rozpočet, ktorý budeme mať k dispozícii, nižší, ako sme mali doteraz. A máme tu ešte aj kritické úseky v základnej sieti diaľnic. Ďalšie financovanie môže byť formou PPP projektov (projekt, ktorý pre štát realizuje koncesionár, ktorý projekt postaví, zafinancuje a počas dlhého obdobia aj prevádzkuje. Tak, aby ho odovzdal po skončení koncesie naspäť štátu, pozn. red.). Do toho nám však už vstupuje „cena peňazí“, ktoré do toho súkromný koncesionár vloží. A v takom prípade vieme vygenerovať záujem len vtedy, ak máme potvrdené vysoké očakávané intenzity využívania danej cesty.
V Bratislave toto kritérium spĺňajú?
Práve od bratislavského regiónu sa očakáva, že tieto intenzity sú dokonca nad rámec intenzít vo zvyšných častiach Slovenska. Preto si myslím, že v tomto prípade by mohol byť výhodný aj spomínaný PPP projekt.
Pred piatimi rokmi sa v súvislosti s tunelom Karpaty hovorilo, či to nie je luxu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.