Vodná elektráreň Gabčíkovo naďalej zostáva v rukách Slovenských elektrární ovládaných talianskym Enelom. Okresný súd Bratislava II včera ani na tretí pokus nerozhodol, či zmluva o prevádzke platí alebo nie. Vlani v marci ju totiž napadol Úrad pre verejné obstarávanie. Osvojil si výhrady Generálnej prokuratúry, ktorá tvrdila, že úrad urobil chybu, keď v roku 2006 umožnil bezplatný prevod tohto energetického zdroja na elektrárne a jeho prevádzku bez verejnej súťaže.
Po vypočutí troch svedkov, ktorí zmluvu o prevádzke podpísali, súd včera odročil pojednávanie na november. Dôvodom je, že právny zástupca štátnej Vodohospodárskej výstavby predložil do spisu rozsiahle stanovisko, ktoré bolo Slovenským elektrárňam doručené až včera. Čo v ňom je, nechcel novinárom povedať. Môže ísť o požiadavku na úradný preklad takzvaných interpretačných pravidiel a príslušnej smernice Európskej komisie (ktoré sú zatiaľ len v angličtine). Len tak sa vraj dá objektívne posúdiť súlad zákona o verejnom obstarávaní s právom únie. Právna zástupkyňa elektrární reagovala tým, že požiadala súd o možnosť preštudovať si tento dokument, na čo potrebuje pätnásť dní. Žiadosti sudkyňa vyhovela.
Svedkovia bez informácií
Ako svedkovia vypovedali bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Gáll, exriaditeľ Slovenských elektrární Miroslav Pikus a bývalý člen predstavenstva elektrární Andrej Dušan Lipták. Všetci traja totiž zmluvu o prevádzke vodnej elektrárne podpísali. Ako povedali, nemajú informácie o tom, že pri jej príprave sa posudzovala aj možnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Celkom to však nevylúčili, lebo ani jeden z nich sa nezúčastnil všetkých rokovaní o privatizácii elektrární a spomínanej zmluvy. "Sústredili sme sa na technickú stránku zmluvy, aby elektráreň bola čo najlepšie využitá," povedal Gáll. Ako štatutár organizácie ju však musel podpísať. Detaily jej prípravy, ktorú robila vláda s privatizačným poradcom, nepozná.
Pikus sa stal riaditeľom elektrární v januári 2006 a vtedy už ich privatizácia bola rozbehnutá. Ani on nemá o nej všetky informácie. Problematikou verejného obstarávania sa nezaoberal, ale nevylúčil, že niektoré odborné útvary elektrární ju posudzovali. "My sme sa zúčastňovali až na záverečných rokovaniach," povedal Pikus. Hoci vtedy viaceré privatizačné dokumenty žiadal, nedostal ich. Exministra súd nepredvolal
Právny zástupca vodohospodárov navrhol, aby súd ako svedkov vypočul aj exministra hospodárstva Jirka Malchárka a vtedajšieho i súčasného splnomocnenca vlády pre Sústavu vodných diel na Dunaji. Súd žiadosti nevyhovel. Na otázku prečo, keďže Malchárek môže byť kľúčovým svedkom, hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak HN povedal len toľko, že "vedenie pojednávania a vykonávanie dokazovania je plne v réžii zákonného sudcu". Ako svedok nefiguruje ani privatizačný poradca bývalej vlády Peter Mitka zo spoločnosti Pricewaterhouse Coopers.
Slovenské elektrárne odvádzajú štátu 65 percent zisku z elektriny vyrobenej v Gabčíkove a 35 percent, teda asi jednu až dve miliardy korún ročne, si ponechávajú. Ak by súd rozhodol, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne je neplatná, štát by nemusel Slovenským elektrárňam zaplatiť ušlý zisk. V opačnom prípade hrozí, že ak štát od zmluvy odstúpi, musel by elektrárňam uhradiť ušlý zisk za 30 rokov, teda desiatky miliárd korún.
V súvislosti s prevádzkou vodnej elektrárne podal dve žaloby aj Fond národného majetku. Ide o žaloby vo veci neplatnosti zmluvy o odškodnení a neplatnosti usporiadania majetkovoprávnych vzťahov.
StoryEditor