Národná banka Slovenska (NBS) dosiahla v minulom roku zisk 212,1 milióna eur. Medziročne sa zvýšil o 39,7 milióna eur. Minuloročný zisk bude v plnej výške použitý na zníženie strát z minulých rokov. Vyplýva to zo správy o výsledku hospodárenia za rok 2019, ktorú vzal v utorok na vedomie parlament.
Hlavným zdrojom zisku NBS v roku 2019 boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 207,3 milióna eur, z toho úrokový výnos z cenných papierov držaných na účely menovej politiky predstavoval 104,4 milióna eur a úrokový výnos z cenných papierov v investičnom portfóliu NBS predstavoval 102,9 milióna eur.
Zrážková daň
Za rok 2019 NBS odviedla do štátneho rozpočtu SR zrážkovú daň 35,1 milióna eur z príjmov z dlhopisov emitovaných na území Slovenskej republiky.
Čistý výnos NBS z prerozdelenia menového príjmu Eurosystému za rok 2019 predstavoval 91,4 milióna eur. NBS vykázala vo výsledkoch za vlaňajšok podiel z predbežného prerozdelenia zisku ECB za rok 2019 vo výške 16,5 milióna eur a prijatý podiel na čistom zisku ECB za rok 2018 vo výške 4,2 milióna eur.
V súlade s rozhodnutím Bankovej rady NBS bola všeobecná rezerva na finančné riziká k 31. decembru 2019 ponechaná v nezmenenej výške 660 miliónov eur.
Náklady na prevádzku
Rezerva je tvorená na krytie kurzových, úrokových, kreditných, akciových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata. Rezerva je každoročne prehodnocovaná a o jej výške rozhoduje Banková rada NBS.
Čisté náklady na zabezpečenie prevádzky a správy banky v roku 2019 boli čerpané v objeme 66,8 milióna eur. Čisté náklady na tlač eurových bankoviek a razbu mincí boli 5,4 milióna eur.
Banka realizovala výrobu 56,4 milióna kusov bankoviek v nominálnej hodnote 20 eur, razbu 54,5 milióna kusov obehových mincí určených na peňažný obeh, razbu obehových mincí s ročníkom razby 2019 v počte 160 800 kusov do súborov mincí a razbu siedmich druhov zberateľských mincí v počte 67-tisíc kusov.
Pomoc centrálnej banky
NBS by mohla byť aktívnejšia v pomoci slovenskej ekonomike zasiahnutej koronavírusom. Myslí si to predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Marián Viskupič.
„Otáľanie NBS v pomoci ekonomike je prekvapivé. Stále máme predsa k dispozícii tzv. makroprudenciálnu politiku. Tá sa snaží cez zvyšovanie a znižovanie kapitálových požiadaviek a cez sprísňovanie a uvoľňovanie úverových štandardov vplývať na trh úverov," myslí si Viskupič.
"Aktuálne máme však najvyšší tzv. proticyklický vankúš v eurozóne na úrovni 1,5 percenta, ktorý vyslovene zdražuje úverovanie. Riešením by bolo jeho zníženie. Väčšina ostatných krajín eurozóny ho má nastavený na nulovej hodnote. Zmeny by sa však mali udiať aj v prípade úverových štandardov,“ uviedol poslanec.