Mnoho ľudí dnes pracuje mimo pracoviska. Viete to kvantifikovať?
V sektore služieb, ktoré nemajú potrebu mať priamy kontakt s klientom, je to 80 až 90 percent ľudí. My sme boli schopní presunúť celú firmu do takéhoto vzdialeného režimu za tri dni. To isté si viem predstaviť, že nastalo v bankách, poisťovniach – najmä v backoffice. Tam, kde na to boli vytvorené podmienky, sa to uskutočnilo za veľmi krátky čas.
Tento režim je bezprecedentný. Výzvy nespočívajú iba v nainštalovaní si komunikačného softvéru. Ako tento prechod vyzeral?
Už predtým, než nastala táto situácia, sme fungovali v tímoch. Základná bunka tímu sa dokáže dobre preorientovať na fungovanie na diaľku. Vyšší celok ako divízia alebo firma sa potom dokáže rýchlo prispôsobiť. To je dôležité. Keď sa firma dokáže rýchlo prepnúť na tej najnižšej úrovni, zvládne to aj vyšší celok. Moje širšie pozorovanie ohľadne extenzívneho zavedenia vzdialenej práce je ešte v dvoch rozmeroch. Náročný, najmä na prijatie, bol začiatok. Mnohé mentálne bariéry, ktoré sme mali voči fungovaniu na diaľku, sa zrazu zrútili a my sme pochopili, že sa to dá. Druhé pozorovanie je, že povalením bariér na spotrebiteľskej strane si mnohí na takéto vzdialené alebo hybridné fungovanie zvyknú a stane sa to novým štandardom.
Aké ekonomické výhody prináša tento prechod do digitálneho režimu?
Samozrejme, je to ušetrenie času. Dochádzanie do práce, respektíve na miesto kontaktu, sa znižuje. Dnes je to ešte extrémny stav, lebo aj rodinní príslušníci sú doma. V momente, keď bude opäť potrebné vodiť deti do školy a fungovať v normálnejšom režime, bude táto úspora menšia. Z hľadiska firmy si však nemyslím, že to znamená zásadné ušetrenie nákladov. Skôr sa náklady prenášajú do inej zložky. Vplyv bude však ešte na jednu sféru. Keďže zakcelerujú očakávania obyvateľstva na dostupnosť digitálnych služieb zo strany firiem, bude to vytvárať vyšší tlak na verejnú sféru a na schopnosť legislatívy reagovať na nový stav. To, čo sa ľudia naučia očakávať od firiem, budú očakávať aj od štátu. Toto je niečo, čo zvýši tlak na legislatívu, aby sa prispôsobovala novým podmienkam.
V čom konkrétne sa bude musieť verejná správa zmeniť? Kde uvidíme transformáciu v dohľadnom čase?
Napríklad sektor školstva a vzdelávania síce aktuálne zažíva ťažké časy, ale časom, verím, pochopí, že hybridné vzdelávanie, teda fyzické kombinované s online vzdelávaním, bude veľmi prospešné. Možno bude aj lepšie vedieť konkurovať online vzdelávaniu, ktoré je v zahraničí viac rozšírené. O konkrétnych dosahoch je predsa len ešte skoro hovoriť. Treba si však aj uvedomiť, že procesy v online svete fungujú inak. Celá obsluha klienta sa zmenšuje do rozhrania mobilu a hlasu. Všetky procesy musia byť pretvorené tak, aby sa v tomto zmenšenom priestore mohli zrealizovať. Predošlý proces, ktorý hovoril, že klient musí prísť na miesto A, potom mu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.