Poskytneme vám prvú pomoc, hlavne svojich pracovníkov nevyhadzujte, prízvukuje vláda zamestnávateľom od začiatku krízy. Napriek tomu však mnohé podniky museli pristúpiť k znižovaniu ľudských zdrojov, najmä v sektoroch nábytkárstva, gastra či iných služieb. A tam sa to nekončí. „Rokujeme aktuálne s firmami, ktoré pripravujú hromadné prepúšťania. Vlna sa spustí po tom, ako doberú vládne príspevky,“ upozornil na HNkonferencii Peter Devínsky, advokát z kancelárie Schönherr.
Dlhodobý pesimizmus
Len v marci štát vyplatil firmám a živnostníkom zasiahnutým koronakrízou spolu 42,2 milióna eur, ktoré si rozdelilo vyše 46-tisíc subjektov. Pomoc sa bude uhrádzať až do júla. Ekonomická nálada na Slovensku sa však napriek tomu naďalej zhoršuje. Ministerstvo financií aj centrálna banka očakávajú tento rok pre dosahy nákazy väčší prepad našej ekonomiky ako počas globálnej ekonomickej krízy v roku 2009. V dôsledku toho zamestnávatelia v krajine zrušia podľa odhadov desiatky tisíc pracovných miest.
„Realizácia pomoci je pomalá a veľmi byrokratická, dejú sa obrovské chyby, na základe ktorých potom ľudia čakajú na peniaze aj tri mesiace,“ kritizoval situáciu Peter Kremský, predseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti. Nárast prepúšťania pre koronakrízu potvrdzuje aj inšpektorát práce. Podľa neho firmy a živnostníci, ktorí zamestnávajú ľudí, sa chcú čo najrýchlejšie odbremeniť od mzdových a odvodových povinností a ekonomicky stabilizovať svoje podniky. Riešením je prepúšťanie. Už v apríli tak vystúpila nezamestnanosť takmer na trojročné maximum, 6,57 percenta.
Kým Kremský očakáva, že počet ľudí bez práce vyvrcholí v septembri a následne začne klesať, personalisti a právnici sú omnoho skeptickejší. Podľa Devínskeho sa hromadné prepúšťanie rozbehne v druhej polovici až koncom tohto roka a potrvá až do budúceho leta. „Máme aj odhady, že rast nezamestnanosti sa bude končiť až okolo roku 2022. Navyše tento rok príde na trh práce 45-tisíc absolventov, ktorí sa zapíšu rovno do evidencie nezamestnaných. O rok to bude ďalších 45-tisíc,“ vyčíslil Jozef Krabáč z úseku produktivity a zamestnanosti firmy TREXIMA.
Nie je čas na pokusy
To, že situácia nie je pre podniky jednoduchá, potvrdila aj Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. „Nemáme čas na experimenty a reálna pomoc je stále minimálna. V tejto chvíli je dôležité pokračovať v urgentnom prijímaní ďalších opatrení alebo v zjednodušovaní doterajších, aby prepúšťanie, ktoré doteraz hrozilo, sa len neodsunulo na ďalší mesiac,“ povedala Filová.
Podľa odborníkov by promptná reakcia štátu tiež mohla zvrátiť aspoň časť vlny výpovedí. „Je to obrovská šanca pre vládu, kým je ešte čas, rozbehnúť kurzarbeit, teraz by to mala byť v oblasti pracovného práva priorita,“ pripomenul Devínsky. To žiadajú aj odborári. „Pointa kurzarbeitu je v udržaní pracovných miest. Vhodné by však bolo aj definovať konkrétne opatrenia na udržanie pracovných miest z dlhodobejšieho hľadiska ako len v čase pandémie,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.
S tým súhlasí aj Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, podľa ktorého firmy takto prihrávajú pomyselnú loptičku naspäť na ministerstvo práce. Rezort by mal podľa analytika reagovať a vyhodnotiť, či upraviť systém a výšku pomoci, alebo sa pripraviť na následný nárast nezamestnanosti. Poukázal však aj na to, že hromadné prepúšťania zrejme nastanú najmä v spoločnostiach, ktoré majú ťažkosti dlhodobo a štátna pomoc kolaps len oddialila. „Rôzne firmy majú rôzne problémy a od začiatku bolo prízvukované, že prvá pomoc je určená firmám na preklenutie určitých momentálnych ťažkostí, nie na ich záchranu za každých okolností,“ vysvetlil Páleník.