Firmy sa boja, že ich skládky odpadu zruinujú

Návrh zákona o starých environmentálnych záťažiach, ktorý je v pripomienkovom konaní, včera znova vyvolal spory medzi zamestnávateľmi a rezortom životného prostredia. A to napriek tomu, že o tejto legislatíve sa hovorí už desať rokov a oficiálne rokuje približne tri. Novela "poškodzuje slovenský priemysel", tvrdia zamestnávatelia v spoločnom vyhlásení. Podľa prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Romana Karlubíka zákon je "absurdný". Obáva sa, že môže viesť k likvidácii malých a stredných podnikov.
Zákon totiž počíta až s 50-percentnou finančnou spoluúčasťou firiem na likvidácii starých environmentálnych záťaží, ktorých je na Slovensku 30- až 40-tisíc. Za takéto záťaže sa považujú napríklad skládky odpadov či odkaliská, ktoré nie sú z takzvaného "neutrálneho" odpadu, ale znečistenie sa z nich šíri do okolitej pôdy a podzemných vôd.
Po dohode nové spory
Podľa predkladacej správy k zákonu na prieskum a likvidáciu najrizikovejších environmentálnych záťaží treba asi desať miliárd korún. Jednu polovicu majú zaplatiť podniky a druhú zabezpečiť štát. Ten chce však až štyri miliardy hradiť z eurofondov a len jednu miliardu zo štátneho rozpočtu. Zamestnávatelia pochybujú, že tieto peniaze postačia na odstránenie týchto "historických" skládok, z ktorých mnohé vznikli ešte za socializmu. "Tieto čísla sú vykonštruované," upozorňuje expert na environmentálne záťaže z akciovej spoločnosti Duslo Šaľa Jozef Mako.
Prečo ministerstvo uvádza práve tieto sumy jeho predstavitelia nevedia vysvetliť. "Peniaze sú len vecou okamihu stanovenia momentálnej odhadovanej ceny," povedal štátny tajomník rezortu životného prostredia Jaroslav Jaduš. Výhrady zamestnávateľov k zákonu ho prekvapili, lebo na jeho texte sa dohodli už vlani 22. novembra.
Predstavitelia priemyslu zasa tvrdia, že potom rezort niektoré pasáže svojvoľne zmenil. "Dohodli sme sa a v dobrom rozišli, preto to prekvapenie," vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie geológie retortu Jozef Franzen. Jaduš podnikateľom pripomína, že aj firmy sa môžu uchádzať o eurofondy na likvidáciu skládok.
Obáva zo štátu
Predstavitelia priemyslu žiadajú, aby skôr ako sa prijme zákon, rezort dokončil identifikovanie skládok a vypracoval dopadovú štúdiu. Lebo podľa niektorých zdrojov likvidácia všetkých environmentálnych záťaží môže stáť až 100 miliárd korún. "Ak sa zistí, že peňazí treba oveľa viac a štát ich mať nebude, myslí si niekto, že prenesie zodpovednosť na podniky?" reaguje Mako.
Zmapovanie skládok má byť hotové až koncom tohto roka. Ministerstvo tvrdí, že netreba na to čakať, lebo mnohé skládky sú známe. Ak by sa zákon rýchlo neprijal, oneskorilo by sa aj čerpanie eurofondov na ich odstránenie a drahšie by boli aj práce. "Pre rezort je neprijateľné, aby sa zákon posúval. Kvôli čerpaniu peňazí z fondov by sme boli najradšej, keby už platil," upozorňuje Jaduš.
Problémoví pôvodcovia
Do dvoch rokov po identifikovaní záťaže treba vypracovať harmonogram jej likvidácie. Podniky musia vypracovať plány a dohodnúť sa s obvodnými úradmi životného prostredia, kedy a akú techniku treba použiť. Či sa tak stane o päť alebo desať rokov závisí od finančných možností firiem, eurofondov a ďalších finančných zdrojov. Najrizikovejšie prípady by sa mali vyriešiť do desať rokov, ostatné do dvadsať.
Okrem financií je problém aj s určením pôvodcov starých záťaží. Lebo pri privatizácii podnikov v 90. rokoch minulého storočia brali privatizéri len firmy bez ekologických záťaží, takže nemali s nimi starosti. A hoci sa potom majitelia podnikov aj niekoľkokrát zmenili, terajší vlastníci sa obávajú, že budú musieť za nich platiť. Tieto a ďalšie sporné otázky sa majú vyriešiť na budúci týždeň pri okrúhlom stole, na zvolanie ktorého dal pokyn minister Jaroslav Izák.