Ako ovplyvnila pandémia jadrovú energetiku, aký bol prístup medzinárodného spoločenstva k situácii?
Medzinárodné spoločenstvo reagovalo skutočne bleskovo. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Viedni zbierala podklady od členských krajín, spracúvala a poskytovala nám informácie. Navyše v rámci svojich projektov technickej spolupráce poskytli materiálnu a technickú pomoc približne 120 krajinám. Rovnako sa tým zaoberala aj Agentúra pre jadrovú energiu pri OECD v Paríži.
Čo sa dialo na Slovensku?
Oblasť jadrovej energetiky je veľmi špecifická tým, že za žiadnych okolností nemôže ostať bez spoľahlivého riadenia. Ani keď je reaktor vypnutý, teda nepracuje na výkone. Len čo je v ňom palivo, musí tam byť fyzicky prítomný riadne vyškolený personál. Keď sa objavili prvé informácie o šírení COVID-19, museli sa ihneď prijať ochranné opatrenia. Máme protokoly, ktoré sa uplatňujú už pri epidémii bežnej chrípky, na tieto sa nadviazalo. V prípade Slovenských elektrární bola reálna hrozba, v spoločnosti totiž pôsobia aj pracovníci z Talianska. Bezpečnostné opatrenia, aby nedošlo k zavlečeniu nákazy, preto museli zaviesť ešte skôr, ako boli na Slovensku potvrdené prvé prípady.
Čo to znamenalo v praxi?
Talianski zamestnanci prichádzajúci na Slovensko museli ísť najskôr do karantény, zakázali sa všetky zahraničné služobné cesty, pokiaľ talianski pracovníci chceli ísť na víkend domov a naspäť na Slovensko, ďalšie dva týždne ich nevpustili na pracovisko. Aj opatrenia priamo v elektrárňach boli permanentne takpovediac o krok ďalej, ako vyžadoval Úrad verejného zdravotníctva – rúška, dezinfekcie, čistenie priestorov germicídnymi žiaričmi. Pre prípad, že by sa predsa len u niekoho zo zamestnancov prejavili v práci príznaky, bola priamo na mieste pripravená izolácia pre postihnutého aj ľudí, s ktorými bol v zmene, aby mohli ostať bezpečne izolovaní a v prípade potreby v elektrárni aj prespať do hospitalizácie.
V prvých týždňoch bol zásadný problém so zabezpečovaním ochranných pomôcok. Ako ste to riešili?
Skutočne bol nedostatok rúšok. Treba však Slovenské elektrárne pochváliť, že pracovali veľmi pružne a využili vlastný personál na šitie chýbajúcich rúšok. Komplikovanejšie to bolo na stavbe nových blokov, kde je oveľa väčší pohyb ľudí, ktorý sa znížil až zatváraním hraníc.
Koľkých ľudí sa to dotklo?
V priebehu dvoch týždňov sa znížil počet pracovníkov na stavbe zo štyritisíc na dvetisíc.
Pandémia priniesla aj ekonomické spomalenie. Ako to všetko ovplyvnilo jadrovú energetiku, ktorá vyžaduje značné investície?
Aktuálne sú všetky jadrové projekty vo výstavbe súkromné a firmy prehodnocujú, ako s nimi ďalej. Napríklad Fínsko má nový blok už aj olicencovaný, no uvažuje sa o spustení do prevádzky až v budúcom roku na jar. Okrem toho máme v Európe rozostavané tri ďalšie stavby. Každý mesiac predĺženia výstavby znamená zvyšovanie nákladov. Takže hoci sa aj Slovenské elektrárne snažili pokračovať podľa harmonogramu, už len znížením počtu pracovníkov o polovicu, ako som spomínala, ale aj obmedzením pohybu ľudí aj tovarov a materiálov cez hranice, muselo nevyhnutne prísť k spomaleniu výstavby....
Zostáva vám 85% na dočítanie.