Cena regulovaného nájmu v reštituovaných domoch stúpla od mája o 15 percent. Opatrenie ministerstva financií, ktorým sa nové ceny stanovujú, je však napísané problematicky. Podľa toho, ako si ho kto vysvetlí, umožňuje platiť nájomné v pôvodnej výške alebo naopak: majitelia domov si pýtajú aj oveľa viac. Napriek tomu ho ministerstvo meniť nechce a tvrdí, že opatrenie je v poriadku. Podľa neho je k jeho napĺňaniu potrebné "pristupovať komplexne, a nie účelovo, vyberaním niektorých slov".
Predpis má rôzne výklady
Niektorí právnici však upozorňujú, že štvrtý paragraf, ktorý hovorí, že opatrenie sa "nevzťahuje na byty vo vlastníctve fyzických osôb," popiera tretí paragraf. Ten stanovuje, že "maximálna cena nájmu bytu sa zvyšuje o 15 percent v bytových domoch vydaných pri náprave krívd (reštitúciách)...". Teoreticky to môže znamenať dve veci: nájomné v takýchto bytoch nezdražie, prípadne nie je regulované vôbec.
Ako by v prípadnom spore o výšku nájomného rozhodol súd, nie je jasné. Výkladov je totiž viacero. "Opatrenie ministerstva nie je pre občana dosť inštruktívne," tvrdí právnička - poslankyňa Katarína Tóthová (ĽS-HZDS). Ministerstvo by podľa nej malo svoje rozhodnutie o zvýšení regulovaného nájomného spresniť a dať k nemu "záväzný výklad," aby mu každý rozumel. Tóthová o tom už hovorila aj s ministrom financií Jánom Počiatkom a ministerkou práce Vierou Tomanovou.
Bude vysvetlenie?
Vysvetlenie alebo komentár k opatreniu však rezort financií nepripravuje. Zdôrazňuje, že "podmienkou uplatnenia paragrafu 3 je vlastníctvo bytového domu a podmienkou uplatnenia paragrafu 4 je vlastníctvo bytu," napísal HN jeho hovorca Miroslav Šmál.
Opatrenie ministerstva financií na zvýšenie nájomného je "zle napísané" aj podľa Mareka Benedika z právnickej kancelárie Havlát & Partners. Právna úprava nesmie podľa neho vzbudzovať závažné pochybnosti. Od občana sa totiž nemôže očakávať, že bude mať také podrobné právne znalosti, aby pochopil, čo ním predkladateľ myslel. "Aby sme sa dopracovali k tomu, čo pôvodne táto norma sledovala, treba až neskutočnú právnu ekvilibristiku," dodal Benedik.
Využívajú situáciu
Vysvetlenie rezortu financií je podľa predsedu občianskeho združenia Právo na bývanie Kristiána Straku zložité a ľudia opatreniu nerozumejú. Dôvodom sú aj komplikované právne vzťahy medzi reštituentmi a nájomníkmi, ktorých sa tento predpis týka. Pritom niektorí majitelia bytových domov (nie pôvodní reštituenti - pozn. HN) si v súčasnosti dávajú na katastrálnych úradoch zapisovať na seba aj samotné byty. Chcú sa tak vyhnúť regulovanému nájomnému a nájomníkom vyrubiť trhové.
Prvé prípady takéhoto postupu sa už objavili v Bratislave. Napríklad majitelia bytov v jednom z domov na Šancovej ulici nežiadajú na základe opatrenia rezortu od nájomníkov zvýšené nájomné o 15 percent, ale až trojnásobne vyššie ako doteraz. "Tieto veci nie sú právne vyjasnené, pretože v minulosti sa so situáciou, že vlastníci domov si budú na seba prepisovať aj byty, nepočítalo. Riešiť by to malo ministerstvo spravodlivosti," tvrdí Straka. Takýto postup majiteľov bytových domov je podľa Tóthovej nesprávny. "Ide o reštituované domy. A keby ich vlastnil hoci aj tretí majiteľ, byty kúpil s ťarchou. Nejde totiž o byty reštituentov, ale o byty v reštituovaných domoch," tvrdí Tóthová.