Diaľnica v strede mesta -- problém, ktorý sužuje Považskú Bystricu -- obyvatelia zvyšných miest na diaľnici D1 nepocítia. Ostatným sa totiž podarilo získať to, čo Bystričania napriek dlhoročnému občianskemu odporu nedostali -- tunelový obchvat.
Minister dopravy Ľubomír Vážny podľa vlastných slov pritom presadzuje povrchové riešenia, keďže tie sú v porovnaní z podzemnou výstavbou lacnejšie. Podľa hovorcu Mariána Jánošíka je o celej trase diaľnice už dávno rozhodnuté. Jediný úsek, na ktorý nemá Národná diaľničná spoločnosť dodnes územné rozhodnutie, je medzi Turanmi a Hubovou. Takzvané územné konanie, ktoré v súčasnosti prebieha, rozhodne aj o tom, kadiaľ chcú diaľničiari cestu viesť. Napríklad úsek Jánovce -- Jablonov alebo Hubová -- Ivachnová je už z technickej stránky pripravený. Čaká sa len na schválenie stavebného povolenia.
Tunely škrtal aj Prokopovič
Idea rezortu dopravy ešte z obdobia, keď podliehal vedeniu exministra Pavla Prokopoviča, bola diaľnica bez tunelov. Rezort tak nevyšiel v ústrety ministerstvu životného prostredia, ktoré chcelo mať z ekologických dôvodov na ceste medzi Martinom a Ružomberkom až štyri tunely.
Ako informoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík, spor rezortov sa nakoniec skončil kompromisom: dva dlhšie tunely zostávajú a dva kratšie z plánu vypadnú. Podzemnú diaľnicu vďaka tomu budú mať aj Ružomberčania. Tunel Čebrať mesto obíde zo severu, popod Likavským hradom. Znamená to, že diaľnica, ktorá povedie tunelom, nebude hotová v termíne v roku 2010.
Hlavné mesto bez obchvatu
Diaľnicu v jadre mesta má pritom aj Bratislava. Je poslednou dokončenou časťou južnej časti D1. Úsek, ktorý je zároveň začiatkom diaľnice spájajúcej rakúsku a ukrajinskú hranicu, zahŕňa aj tunel Sitina. Ten Národná diaľničná spoločnosť dokončila na jeseň minulého roku.
Existujúca diaľnica však podľa bratislavského magistrátu nestačí. Presadzuje preto aj dostavanie severného obchvatu, ktorý by sa začínal na rakúskej hranici na juh od mesta a končil sa na tej istej hranici o niekoľko kilometrov severnejšie.
Naopak, mestá Žilina a Prešov si na svoje tunely musia počkať. Aj keď sa tie žilinské začnú stavať ešte tento rok, s ich dokončením sa ráta až v prvej polovici nového desaťročia. Tunely pri Prešove začnú stavať až v roku 2010.
Prvý projekt
O tom, kto a za akú cenu postaví diaľnice pri Martine a Ružomberku, rozhodne aktuálne prebiehajúci tender na prvý projekt verejno-súkromného partnerstva. Jeho víťaz tiež vybuduje cesty medzi obcami Jánovce -- Jablonov a Fričovce -- Svinia. Všetky náklady, ktoré sa podľa odhadov blížia k 50 miliardám, bude pritom na začiatku hradiť on. Štát mu potom počas 30 rokov bude tento dlh splácať, pričom v splátkach bude zahrnutá aj údržba, opravy, ale aj financovanie či inflácia. Celková zmluvná cena za bežný PPP projekt býva v porovnaní so samotnými stavebnými nákladmi zhruba dva- až trikrát vyššia.
Kto chce stavať
Do tendra, ktorý pôvodne rátal so štyrmi uchádzačmi v druhom kole, sa prihlásilo šesť konzorcií. Rezort dopravy však štyri z nich vylúčil. Keďže sa tri z vylúčených firiem -- firma Eiffage a konzorciá pod vedením firiem Strabag a Hochtief -- odvolali, celý proces sa o niekoľko týždňov zbrzdí. Už toto leto by však Vážny chcel "klepať kamene" nielen na cestách medzi Martinom a Prešovom, ale aj na južnom tunelovom obchvate Žiliny a na ceste medzi Nitrou a Zvolenom. O tom, kto bude súťažiť o nitriansku rýchlostnú cestu, chce Vážneho rezort informovať už dnes. Tender o žilinskú diaľnicu má prebehnúť v lete.